pondelok, 11. februára 2013

Bye-bye, rovná daň! (Mám faktickúu... 8)

Ďakujem pekne, pani ministerka Zvolenská, za vašu odpoveď, ktorá ma potešila (otázka sa týkala opatrní voči rastúcej sociálnej nerovnosti v spoločnosti). Zároveň by som doplnil, že nerovnosť je navyše mimoriadne nespravodlivá, pretože spôsobuje sociálne poníženie mnohých ľudí. Je navyše nedemokratická, pretože dáva niektorým bohatších ľuďom viac priamej či nepriamej moci. Je neefektívna, pretože bráni mnohým talentovaným ľuďom, aby dostali vzdelanie a aby sa dokázali uplatniť na trhu práce. A je neefektívna aj z toho hľadiska, že zvýhodňuje niektoré subjekty na trhu. Potom sa ľahko hovorí mnohým kolegom z pravice, že nech robotník, alebo pracovník vyjednáva si nejaké pozície s podnikateľom, keď všetky tromfy v rukách má podnikateľ. Čiže nerovnosť je naozaj veľkou hrozbou pre demokraciu a pre spravodlivú spoločnosť.

Osobne si myslím, že jeden zo spôsobov ako zabrániť prehlbovaniu nerovnosti je práve posilňovanie pozície zamestnanca aj spôsobmi, akými ste spomínali vy a do pozornosti by som uviedol napríklad projekt kodeterminácie v Nemecku, ktorý je veľmi úspešný, alebo projekt švédskych robotníckych fondov, ktorý bol kedysi zavádzaný vo Švédsku. A na záver by som už len zacitoval z The Economistu o ktorom som hovoril. The Economist cituje výskumy ekonómov z Medzinárodného menového fondu, ktoré predpokladajú, že „príjmová nerovnosť spomaľuje rast, spôsobuje finančné krízy a oslabuje dopyt“. To je presne to, čomu dneska čelíme - za všetko môže nerovnosť! Ďakujem.

Pán kolega Štefanec (SDKÚ-DS), vraveli ste vo svojom príhovore, že vraj zrušenie rovnej dane je atentát na ekonomiku. Ja vám poviem, že rovná daň bola atentátom na zdravý rozum, bola atentátom na spravodlivosť a vysvetlím prečo. Vysvetlím vám to prostredníctvom teórie, ktorá nie je nijakým spôsobom socialistická, o akej hovoríte atď., ale typická ekonomická, utilitaristická teória, kde platí princíp klesajúceho hraničného úžitku, a teda teória rovných bremien. Bremien, pretože má ísť o to, že čo daňovníkovi po zdanení ostane a nie o rovnosť sadzieb. Vysvetlím vám to na príklade. Predstavte si, že chudobný človek, ktorý má jeden pár topánok, tak mu štát na daniach zoberie jednu topánku. Je to pre neho rozhodne väčšia strata, ako keď niekomu, kto má 100 topánok zoberiete 50. Ak tomu nerozumiete, skúste niekedy v zime skackať na jednej nohe, aké to je. To je absolútne nepochopenie daňovej teórie, pokiaľ tvrdíte, že rovná daň je spravodlivá. Je absolútne nespravodlivá. A hovorili ste o štátoch, kde ju zaviedli. Pán kolega rovnú daň zaviedli iba v postkomunistických laboratóriách a v rozvojových štátoch tretieho sveta. Ja vám vymenujem niekoľko krajín, ktoré zaviedli rovnú daň: Albánsko, Bosna, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizstan, Irak, Jamajka, Maurícius, Mongolsko, Trinidad a ďalšie štáty, ktoré sú skôr rozvojové alebo postkomunistické. A teraz vám poviem, kde je progresívna daň - to sú prvé priečky z hľadiska kvality života: Austrália, Kanada, Švédsko, Nový Zéland, Nórsko, Dánsko, USA, Švajčiarsko, Fínsko, Holandsko, Írsko - všetky štáty, ktoré chceme nasledovať. A vy navrhujete, aby sme išli cestou ako v Jamajke. Pán kolega, my chceme vidieť Slovensko v jadre Európskej únie a nie ako rozvojový štát tretieho sveta. Tam ste nás vy chceli zaviesť svojou rovnou daňou a skoro sa vám to podarilo. Ďakujem.

Pán kolega Sulík (SaS), mne sa naozaj páčil ten váš úvod, keď ste sa tu tak bohorovne postavili: "Učebnice niečo hovoria, ale ja hovorím niečo iné. To je jedno, že tak hovorí Krugman, že tak hovorí Stiglitz, Sen, Samuelsson, ja hovorím, že dane majú iba jednu funkciu." To je pohľad takého mesiášskeho... by som použil nejaké výrazy z iných odvetví, ako je politické. Ale chápte prosím, že „Mr. Nobody from somewhere from Slovakia“ naozaj nikoho nezaujíma. Bavme sa o tom, čo hovoria autority a autority hovoria niečo úplne iné, ako hovoríte vy, úplne iné. Vy máte taký ten štýl, že používate nejaké ekonomické štatistiky a čísla alebo grafy a poviete: "Lafferova krivka". No ten bod, kde tá Lafferova krivka začína platiť, ten neviete určiť, ale budete sa odvolávať na Lafferovu krivku. V Británii po 2. svetovej vojne bola raz sadzba 90 % a Lafferova krivka stále stúpala. Ako je to možné, pán kolega Sulík? No? To je otázka pre vás. Viete, tento váš príhovor, to bolo také krčmové mudrovanie. To nemalo nič spoločné s nejakou vedeckou analytickou úrovňou. To bolo to, čo vy ste nazvali „žvásty“. Ja som zvyknutý na vedeckú úroveň a poznám veľa pravicových veľmi kvalitných ekonómov, ale vy, vy to nie ste, pán kolega. To isté, keď ste hovorili o Giniho koeficiente: vytiahnete si, čo sa vám hodí, ale to, čo je dôležité, že za posledných dvadsať rokov na Slovensku brutálne stúpol, a že sa roztvorili tie nožnice ako Giniho koeficient rástol, to už nespomeniete. Čiže naozaj: selektívnosť faktov, nevedecký spôsob uvažovania. Keď ste hovorili o spravodlivosti, akú spravodlivosť máte na mysli? Podľa ktorej teórie? Rawlsa? Ackermana? Dworkina? Nozicka? Walzera? Tárate. Toto bolo čisté táranie. Ja len poviem toľko, že existujú zhruba dve alternatívy, ako sa postaviť k daniam. Jedna je taký ten jeľcinovský kapitalizmus: znižujme dane, majme malý štát, prilákame všelijakých špekulantov. Druhá alternatíva, rakúsky spôsob: vysoké dane, aby sme mali veľmi silný štandard v zdravotníctve a školstve a to vie tiež prilákať kapitál, pán kolega, vie. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Hudacký (KDH), ja iba k tej časti, keď ste hovorili, že bohatí v tých hrubých číslach tak či tak odvádzajú viac. Ale to je z definície samozrejmé. Aby sme si teda ujasnili definíciu: progresívna daň - to sú sadzby progresívne, nie hrubé čísla, čo odvádzame, ale sadzby. Flat tax, rovná daň – to sú sadzby rovnaké. Nie, že platíme rovnakú daň. Keby ste chceli platiť rovnakú daň, tak to by sme museli dať všetkým pokyn, že plaťte 700 euro a chudobní ľudia, ktorí zarábajú menej, by si do banky chodili požičiavať. To by bola rovnaká daň. To hádam s takouto možnosťou ani nepočítate. To je čistá banalita, čo hovoríte, že bohatí platia v hrubých číslach viac. Samozrejme, že platia. A ja vám aj poviem, prečo my chceme tú progresívnu sadzbu. Sadzbu, nie hrubé čísla, sadzbu! Pretože - a to už je diskusia v ekonómii od začiatku 20. storočia - pretože je tu teória rovnej obete. To znamená (ja to vysvetľujem študentom takto a obávam sa, že iný spôsob asi nebude ako polopatisticky to vysvetliť aj tu): zoberte si milionára, ktorý si staví v lotérii a zoberte si bezdomovca, ktorý si staví v lotérii v jeden deň. Na druhý deň vyhrá milión jeden aj druhý. Myslíte si, že pre bezdomovca budú mať tie peniaze, ktoré vyhrá, tú istú váhu, ako pre toho milionára? Nie. Ten bezdomovec si zrazu bude môcť kúpiť barák, bude si môcť zrazu kúpiť vzdelanie a tak ďalej. Kdežto ten milionár, preňho to bude len ďalšia cifra na účte. Tie peniaze majú inú váhu a to platí aj spätne, keď zdaňujete: keď zoberiete chudákovi 20 korún a bohatému 100 korún, tak chudákovi ste zobrali nedeľný obed a boháčovi niečo, čo si ani nevšimne. Tu je ten rozdiel pán kolega. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Kaník (SDKÚ-DS), za prvé, vôbec by som na vašom mieste nepoužíval pojmy ako „spravodlivosť“ a „solidarita“. To vy absolútne bez akéhokoľvek krytia, morálnej argumentácie tieto termíny používate. V stredovekej filozofii na to existoval termín „flatus voci“, záchvev zvuku. To nemá nič spoločné s nejakým argumentom, len také niečo z vás vyšlo bez akéhokoľvek významu... Z hľadiska rastu: viete, odvolávať sa na rozvojové štáty (neviem, či vám to nepríde blbé), na štáty typu Trinidad a Tobago a Maurícius - ja neviem. Ja si teda budem určite radšej brať príklad od vyspelejších štátov (a vy ste ich nazvali, že sú vyspelejšie štáty) ako od nejakých ľudožrútov z Afriky, pán kolega. Budem si brať príklad od Švédska, napríklad. A Švédsko, ak by som vás mohol upozorniť, Švédsko je krajina, ktorá v 30. rokoch patrila k tým najchudobnejším na svete. A vtedy prišli sociálni demokrati k moci s koncepciou Folkhemmet (Per Albin Hansson sa volal ten premiér) a došli práve s veľkou redistribúciou, veľmi silnou redistribúciou, s progresívnymi daňami, pán kolega. A vďaka tomu naštartovali ten ekonomický rast. A to platí aj pre nás. Pretože vy môžete prilákať ten kapitál dvomi spôsobmi. Už som to raz spomínal: buď tým, že teraz vytvoríte čo najlepšie daňové prostredie pre tých špekulantov, dáte im nízke dane; alebo tým, že nastavíte kvalitné školstvo, kvalitné zdravotníctvo, stabilné kvalitné sociálne prostredie, súdnu vymáhateľnosť práva, atď., ale aby ste to nastavili, tak potrebujete peniaze, aby ste zaplatili sestričky, lekárov, učiteľov, sudcov, atď. Odkiaľ ich zoberiete? Jedine cez redistribúciu, pán kolega. Tak to robia vo Švédsku, tak to robia v tej západnej Európe. Tak to nerobia v Kongu, ale vašou inšpiráciou je očividne Kongo. Už to povedal kolega Beblavý (SDKÚ-DS): rovná daň nijakým spôsobom nepomáha rastu, je to čistý marketing. Áno, marketing to možno bol. Ale v prvom rade to bol biznis, pán kolega. V roku 2004 tí, ktorí mali najviac, sa im znížila daň z 32 na 19. Brutálne na tom zarobili. Bol to biznis.

Pán kolega Frešo (SDKÚ-DS), v učebniciach politológie sú také vyslovene učebnicové rozhrania medzi pravicou a ľavicou: ľavica je tá, ktorá stojí na strane pracujúcich, práce, zamestnancov (výkriky v sále) - to je učebnicové, politologické, teraz naozaj nehovorím za seba; a pravica stojí na strane biznisu. Ale to je naozaj iba čisto definícia z učebníc. Teraz: ja som mal naozaj pocit, že sa to tu budete snažiť tlačiť niekam smerom, že: ale nie, my nie sme na strane biznisu, my sme na strane strednej triedy - to je taká tá vaša floskula: “stredná trieda“. Ale zrazu zisťujem, že celá diskusia počnúc vami a teraz pokračujúc všetkými príhovormi vašich pravicových kolegov - furt dokola len podnikanie a biznis. Biznis, biznis, biznis. Vy vôbec neriešite strednú triedu v zmysle zamestnancov, ktorí zarábajú, dajme tomu, nad tých sto tisíc korún, 3 300 eur... Vy riešite iba tú daň z právnických osôb, vôbec nie daň z fyzických osôb. To je pre mňa milé prekvapenie, aspoň konečne viem, kam patríte. Ja sa vás len spýtam: nechcete sa už konečne vrátiť späť do toho biznisu? Očividne by ste tam boli platnejší ako v politike. Teraz: otázka harmonizácie daní a Európskej únie. Viete, vy ponúkate Európe víziu, ktorej sociológia hovorí „the race to the bottom“, preteky ku dnu. Akým spôsobom chceme zatraktívniť našu krajinu pre kapitál? Znížme dane, zničme zákonník práce a tlačme našich zamestnancov do toho, aby mali malé platy, aby mali čo najnižšiu ochranu atď., lebo tak prilákame kapitál. Lenže raz v konečnom dôsledku budeme musieť konkurovať Číne – za 50 centov za hodinu 16 hodín denne pracujú, nemajú žiaden zákonník práce, naozaj, veľmi surové podmienky. Toto je vaša vízia pre Európu? Poďme všetci navzájom bojovať? Preteky ku dnu? Toto je vízia, ktorá by Európu doniesla o 150 rokov naspäť do časov ranej industrializácie. Pán kolega, buďme trošku modernejší...

Pán kolega Štefanec (SDKÚ-DS), váš príhovor bol opäť dôkazom toho, že na Slovensku je to trošku inak... a tu by som nadviazal na pána „politológa“ Ľudovíta Kaníka, ktorý hovoril, že ľavica a pravica tu už dneska neexistuje - nechám sa poučiť, určite o tom vie pán Kaník viac. (Ironický podtón.) Pravdou je že v západnej Európe sa naozaj tie rozdiely medzi ľavicovými a pravicovými (alebo sociálnodemokratickými a kresťanskodemokratickými stranami) do veľkej miery zúžili. Pretože sa všetci zhodli na tom, že je tu potreba sociálneho štátu, je tu veľmi silná potreba sociálnej ochrany, je tu potreba progresívneho zdaňovania a redistribúcie. Na tom sa zhodli. Ale potom došla skupinka takého zvláštneho typu v týchto postkomunistických štátoch, ktorá sa vyhlásila za pravicu a obhajuje ten najsurovejší kapitalizmus 19. storočia a tvári sa, že to je v poriadku, a že to vlastne ani nie je ideológia, že to všetko takto musí byť, že to je ekonomická nevyhnutnosť. A to je sranda, že napríklad vo Švédsku, či vládne ľavica alebo pravica, tie rozdiely v systéme sociálnej ochrany sú kozmetické. Áno, Švédi teraz (a teraz dookola to opakujete) znižujú trošku korporátnu daň, ale udržiavajú ten silný sociálny systém a príjmová daň z fyzických osôb je veľmi vysoká naďalej - progresívna daň, redistribúcia. Páni kolegovia, keď dokola hovoríte o Švédsku, dohodnime sa. Keď navrhnete, že prevezmeme celý kompletný švédsky systém, ktorý tu dookola obhajujete, tak ja vám za to zahlasujem. Keď chcete mať Švédsko, majme tu Švédsko... Ale tak potom, keď to nechcete, tak sa tu dokola neodvolávajte na Švédsko.
A z hľadiska tej konkurencieschopnosti: páni kolegovia, škandinávske štáty (opäť!) ukázali, že konkurencieschopnosť sa dá presadiť aj cez investície do sociálneho kapitálu, cez investície do znalostnej ekonomiky, do vedy, výskumu a podobných vecí, ale na to potrebujete peniaze, na to potrebuje redistribúciu. Lenže vy z nás chcete spraviť banánový štát, to je váš problém. Ďakujem.

Pán kolega Číž (SMER-SD), ja by som chcel naozaj oceniť tento váš príspevok do diskusie práve preto, že vniesol taký hlbší a hodnotový rozmer do našich debát a trošku priblížil Slovensko týmto spôsobom aj európskym diskusiám. Pretože ja mám skúsenosť z tých európskych fór a tam sa naozaj vedú hodnotové diskusie, kde tí ľudia navzájom poznajú knihy svojich oponentov. To znamená - a to isté platí pre vás - keď vy kritizujete tú pravicu, tak máte načítaného toho Misesa, máte načítaného Nozicka, Hayeka, Rothbarda a tak ďalej. Ale tuto kolegovia, ktorí kritizujú ľavicu, nemajú šajnu - tuto kolega Hlina hovoril o Žižekovi - nemajú šajnu, čo píše Žižek, nemajú šajnu, čo píše Cohen, čo píše Habermas, čo píše Rawls, čo píše Dworkin. Oni nečítajú. Oni si vystačia s tými svojimi neoliberálnymi dogmami a to veľmi ochudobňuje tú našu diskusiu, pretože namiesto naozaj systematického štúdia títo páni iba googlujú, googlujú, vyberú si nejaké neoliberalne mantry a dokola ich opakujú. Nemá to žiadnu analytickú úroveň. Naozaj nechcem hádzať do jedného vreca všetkých, lebo sú tu i ľudia, ktorí majú očividne záujem a pán Hlina očividne je jeden z tých, ktorý má chuť čítať, aj pán Sulík možno bude mať konečne chuť si niečo prečítať, keďže dostal knižku (Ľ. Blaha v pléne pri diskusii o daniach verejne venoval R. Sulíkovi svoju knižku Späť k Marxovi? – pozn. red.), ale je to strašne málo. Ja mám pocit, že... a teraz nechcem dehonestovať na Slovensku pravicu, ja si naozaj veľmi silne vážim pravicové názory, vážim si aj toho Hayeka, aj to Nozicka, polemizujem s nimi, analyzujem ich diela a tak ďalej. Ale na Slovensku si na pravom spektre dneska nie je čo vážiť. Nie vždy to tak bolo. Páni kolegovia z pravice, spamätajte sa. (Potlesk.)

(Článok bol pôvodne uverejnený na portáli www.noveslovo.sk.)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára