Pre EÚ sú tieto voľby niečo ako posledné varovanie: ak sa neposunie viac k sociálnej agende a k prehĺbeniu demokracie, bude pribúdať aktívny či pasívny odpor ľudí. Na Slovensku naďalej víťazí euro-apatia. Slovensko do Európskeho parlamentu posiela do socialistickej frakcie štyroch zástupcov sociálnodemokratickej strany SMER-SD. Je to o jedného menej, než mal SMER-SD doposiaľ, čiže nemožno hovoriť o úspechu.
Extrémisti na Slovensku neuspeli
Európske voľby dopadli úspešnejšie pre pravicu, hoci tá je naďalej silne rozdrobená. Z trinástich poslancov EP, pripadajúcich na Slovensko, bude deväť reprezentovať pravicu a iba štyria ľavicu, resp. frakciu S&D.
Dobrá správa je, že Slovensko do EP neposiela žiadneho pravicového extrémistu. Pred polrokom dokázal zvíťaziť v regionálnych voľbách v jednom slovenskom kraji neonacistický politik Marián Kotleba. Očakávalo sa, že jeho strana by mohla uspieť aj v eurovoľbách, ale našťastie, nezískala ani 2%. Euroskeptickí voliči nevolili extrémistov ani populistov. Dali prednosť neúčasti vo voľbách. Aj preto Slovensko opäť skončilo na chvoste EÚ z hľadiska volebnej účasti a dokonca zaznamenalo nový rekord: 87% voličov neprišlo k urnám.
Prečo taká nízka účasť?
Vzhľadom na mimoriadne nízku 13-percentnú účasť z volebných výsledkov ťažko vyvodzovať ďalekosiahle závery. SMER-SD si v prieskumoch naďalej udržuje vyše 40% podporu verejnosti, ale nedokáže svojich voličov mobilizovať pre európske otázky. Prispieva k tomu aj aktuálna kríza na Ukrajine a negatívny vzťah EÚ voči Rusku, čo mnohí skôr proruskí voliči SMER-SD vnímajú veľmi kriticky. Vzhľadom na to, že voliči SMER-SD patria v kultúrnych otázkach skôr ku konzervatívcom, nestotožňujú sa ani s kultúrno-liberálnym programom európskych socialistov, a to môže byť ďalší dôvod, prečo voľby odignorovali. Dráždi ich aj neoliberálne smerovanie EÚ a necítia, že by európski socialisti ponúkali alternatívu.
Na Slovensku celkovo prevláda inštrumentálny vzťah k EÚ, či už na úrovni elít alebo vo verejnosti. Občania sa necítia byť súčasťou rozhodovacích procesov a EÚ je významnou časťou voličov vnímaná ako niečo síce užitočné, ale cudzie. To vysvetľuje aj tzv. slovenský paradox: Slováci štatisticky výrazne podporujú členstvo SR v EÚ, ale necítia potrebu zúčastňovať sa volieb do EP.
Európska únia ako okrajová téma
Eurovoľby budú mať iba minimálny dopad na slovenskú politiku. Napriek neúspechu SMER-SD je vládna sociálna demokracia naďalej dominantnou silou.
Kandidáti európskych strán nezohrali vo voľbách žiadnu úlohu. Zarezonoval iba výrok Martina Schulza, ktorý sa v predvolebnej diskusii pohoršoval nad tým, že v EÚ musia vyžiť niektorí ľudia z katastrofálnych 1000 či 2000 eur mesačne. Väčšina ľudí na Slovensku zarába okolo 500 eur. Výrok pôsobil ako odtrhnutý od reality, čo len umocnilo celkovú náladu, že EÚ je iná galaxiu, ktorý so slovenskou realitou nemá veľa spoločného.
(Článok vyšiel 23. júna 2014 v európskom ľavicovom časopise Queries v anglickom jazyku. V elektronickej verzii ho môžete nájsť tu: http://www.queries-feps.eu/the-eu-as-a-different-galaxy/)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára