utorok, 8. mája 2012

Článok o mne v PLUS 7 DNÍ: ako to bolo naozaj?

Minulý týždeň bulvárny týždenník PLUS 7 DNÍ uverejnil článok o mne ako o novom predsedovi eurovýboru, kde starostlivo vybrali to (podľa nich) najľavicovejšie z mojich názorov (ako inak, neotvorili si ani jednu z mojich kníh a čerpali len z blogov a FB), aby mohli zapochybovať o tom, či sú moje radikálne názory v súlade s mojim postom...

Zaklincovali to titulkom, ktorý by mohol zdobiť učebnice demagógie: BOĽŠEVIK s otáznikom. Že prečo som podľa nich "boľševik"? Lebo nekydám na Cháveza, obhajujem ekonomickú demokraciu, inšpiruje ma filozofia Marxa, počúvam Davovú Psychózu a nosím tričko Che Guevaru... Hm, pochybuje ešte niekto po takejto politologickej perle, že PLUS 7 DNÍ je výkvet vzdelanosti a inteligencie? :-)) 

Ale bez ohľadu na to, akí trápni sú naši bulvárnici, ak je toto všetko, čo na mňa po hlbokej lustrácii vyhrabali - že mám iný, ľavicový názor, ktorý sa im, pravicovým boľševikom nepáči - potom môžem ozaj reagovať jediným spôsobom: širokým úsmevom :-)

Nedá mi však nedoplniť plné znenie môjho interview s redaktorom PLUS 7 DNÍ. Aby si každý mohol porovnať, ako s mojimi odpoveďami redaktor s iniciálkami MH naložil vo svojom článku o mne (pre lepšiu orientáciu zvýrazňujem pasáže, ktoré MH využil)... Jeho otázky prerozprávam (nemám na ne copyright). Svoje odpovede ponúkam tak, ako som ich poslal do PLUS 7 DNÍ, akurát som doplnil diakritiku, keďže pôvodná komunikácia medzi mnou a redaktorom MH prebiehala mailom. 

Išlo o štyri otázky a štyri odpovede:

Prvá otázka sa týkala môjho postoju k "chávezizmu". Redaktor sa pýtal na to, ako som myslel, keď som vo svojom blogu (vid. rozhovor nižšie na tejto stránke) chávezizmus označil za sľubný projekt a či v režime Huga Cháveza nevnímam nejaké deficity demokracie.

Moja odpoveď: 

O "chávezizme" som písal v súvislosti s projektom ekonomickej demokracie, t.j. podpory kooperatívneho vlastníctva. Tieto venezuelské projekty považujem za sľubné, ako aj mnohé iné sociálne a ekonomické reformy v Latinskej Amerike, napríklad participatívny rozpočet v Porto Alegre a podobne. Režim Huga Cháveza treba vnímať komplexnejšie, než to robí pravicová tlač, ktorá neuveriteľne prižmuruje oči nad porušovaním ľudských práv v štátoch, ktoré sú akože "kamoši" a neuveriteľne zveličuje každý prehmat štátov, ktorí akože "nie sú kamoši". Dá sa na to pozerať aj inak. Odporúčam v tejto súvislosti napríklad práce amerického ekonóma Williama Robinsona či zaujímavé postrehy britského novinára Tariqa Aliho. Pokiaľ vo Venezuele existujú vážne deficity demokracie v porovnaní s inými štátmi v regióne, napríklad Kolumbiou, potom samozrejme treba podporovať reformy, ktoré posilňujú demokraciu v krajine. Podľa mojich vedomostí však Chávez vyhral demokratické a slobodné voľby. Jimmy Carter, bývalý americký prezident, ktorý bol pri voľbách pozorovateľ, ich označil za absolútne legitímne. Nikdy by som si nedovolil spochybňovať výsledok demokratických volieb. Samozrejme, všetko, čo sa prieči demokracii, úprimne odmietam. Som zástanca participatívnej demokracie, môžte sa o tom presvedčiť v mojich knihách. Venezuela má svoje chyby, tak ako každý iný štát. Nemali by sme však démonizovať všetko, čo je iné. 

Druhá otázka, podobne ako prvá, vychádzala z toho, čo si o mojich názoroch prečítal redaktor PLUS 7 DNÍ na tomto mojom blogu. Pýtal sa na to, či si myslím, že je model, v ktorom sú zamestnanci výluční vlastníkmi podnikov (ekonomická demokracia, resp. kooperatívne vlastníctvo), v súčasnosti uskutočniteľný. 

Moja odpoveď: 

Áno, myslím si, že je to realizovateľný projekt, napokon, na báze kooperatívneho vlastníctva funguje aj slávna korporácia Mondragón v Španielsku a darí sa jej veľmi dobre. V Latinskej Amerike má takýto projekt takisto dobré výsledky, napríklad v Argentíne či Venezuele. Tradícia účasti zamestnancov na chode podniku, a teda rôzne ďalšie formy ekonomickej demokracie, majú silnú tradíciu v Nemecku či Švédsku a v základných dokumentoch EÚ je táto téma pomerne široko diskutovaná. Nevidím dôvod, prečo by sme debatu na túto tému nemohli otvoriť aj na Slovensku. Napokon, je to téma, ktorú v Európe podporujú všetky politické a ideové prúdy od kresťanských demokratov, cez sociálnu náuku cirkvi až po socialistov. Ekonomická demokracia je spravodlivejšia a môže byť aj efektívnejšia než je aktuálna korporátna forma kapitalizmu, v ktorej sa sloboda a demokracia obmedzujú len na verejný život, no v práci v korporáciách platí tvrdá autokracia. Som zástancom čo najširšej demokracie, aj v ekonomike. Bližšie to rozvádzam vo svojich vedeckých knihách, najmä v knihe Späť k Marxovi?.

Tretia otázka stála ozaj zato: redaktor sa v procese lustrovania mojej osoby dostal k informácii, že som v mladosti (!) nosil oblečené tričko s Che Guevarom. Nedalo mu nevyzvedieť, aký mám na túto osobnosť názor. 

Moja odpoveď:

Che Guevara je pre mnohých ľudí symbolom boja za spravodlivejší svet. Takto ho vnímam aj ja. Samozrejme, každá osobnosť histórie má aj svoje negatívne stránky, ale človek využíva symboly preto, aby zdôraznil ich pozitívnu konotáciu, nie negatívnu. Che je ikonou pre mladých ľudí, ktorí sú znechutení z kapitalizmu a konzumnej trhovej spoločnosti. Patrím medzi takýchto ľudí a nehanbím sa za to, že mi prekáža, že vo svete denne umrie 50 000 ľudí kvôli hladu, zatiaľ čo niektorí ľudia zarábajú toľko, že to nemôžu minúť ani keby žili 500 rokov. To, že nosím tričko Che Guevaru, je pre mňa vyjadrením odporu voči strašným dôsledkom kapitalizmu vo svete. A neviem, čo s tým má spoločné moja mladosť. Tričká s politickými motívmi si kedykoľvek oblečiem aj teraz, hoci dnes už chodím častejšie v obleku, súvisí to s mojou prácou. Mám svoje názory, mám ich podložené stovkami kníh a štúdií, napísal som na ich obhajobu viacero kníh. Keď chcete, porozprávame sa o nich, ale pokúste sa rešpektovať, že niekto má iný názor. 

Nie, čuduj sa svete, redaktor nemal záujem o diskusiu o mojich knihách... Moja poznámka ho nemotivovala ani len k tomu, aby si aspoň jednu z nich otvoril. Naopak, jeho posledná, štvrtá otázka sa týkala môjho parlamentného postu predsedu eurovýboru, pričom sa zaujímal o to, či moje názory nemôžu byť prekážkou pri rokovaniach s kolegami z eurovýborov krajín EÚ a že či by som nemal na svojom poste zastávať oficiálne postoje krajiny.

Moja odpoveď:

Keď rokujem so svojimi kolegami v Európe, zastávam oficiálne postoje krajiny a obhajujem na európskych fórach napríklad hodnoty sociálnej kohézie a európskeho sociálneho modelu. Práve pred pár dňami som sa vrátil z Kodane, kde som presadil do záverečného manifestu stretnutia európskych predsedov výborov aj sociálny rozmer a podporu demokratickej participácie. Podporili ma všetci moji kolegovia, aj pravičiari, s výnimkou dvoch-troch delegácii. Nerozumiem, v čom by mali byť prekážkou moje názory. Myslíte si, že dnes v Európe ešte niekto verí tomu, že neoliberálna forma kapitalizmu je bez chyby? Však si pozrite, čo hovoria také autority ako Stiglitz, Sachs, Walesa atď. Moji partneri v Európe sú všetko otvorení, tolerantní a vzdelaní ľudia a ako sa patrí, všetci navzájom rešpektujeme rôznorodosť našich názorov a postojov. Ja takisto nepovažujem za prekážku, ak ma niekto neoliberálne či neokonzervatívne názory, hoci ich osobne považujem za extrémistické. Základom otvorenej spoločnosti je dialóg a deliberácia. Ctím si slobodu myslenia a vždy budem brániť voltairovské "nesúhlasím s vami, ale urobím všetko pre to, aby ste mohli vyjadriť svoj názor". Kiež by mali v sebe toľko tolerancie aj naši slovenskí neokonzervatívci.

Takto vyzeralo moje interview s PLUS 7 DNÍ. Porovnajte výsledný článok - tu je link:


Pripomínam, že v tlačenej podobe časopisu znel titulok "BOĽŠEVIK?".

Nie, nie som boľševik. Z mojich odpovedí to muselo byť jasné aj politicky negramotnému človeku a dokonca aj redaktorovi z PLUS 7 DNÍ, ktorý predmetný článok napísal. Ale v záujme kvetnatého titulku bolo treba starostlivo ignorovať všetky zmienky o demokracii, ktoré som v interview napísal, veď "boľševici" predsa nemôžu byť demokrati... 

Výsledný článok je ukážkový príklad toho, ako funguje mediálna manipulácia. Keďže som o tom napísal niekoľko vedeckých štúdií a najnovšie mi dokonca na túto tému vyšla knižka MATRIX KAPITALIZMU, vôbec nie som z článku v PLUS 7 DNÍ prekvapený. Ale keby niekoho zaujímalo, aký je svet predtým, než ho "matrix" prekonvertuje do "manipulatívnej" podoby, tento článok môže slúžiť ako jedna z prípadových štúdií pre študentov žurnalistiky, politológie a filozofie. A pre každého, kto si chce "rozmeniť na drobné" teórie Noama Chomského, Fredrica Jamesona, Herberta Marcusa a ďalších... 

Ja ostávam so širokým úsmevom... :-)


3 komentáre:

  1. Vážený pán Blaha.

    Občas si kliknem na váš blog. Len tak zo zvedavosti, či sa, čiste náhodou, neobjavila od vás nejaká reakcia na môj komentár, ktorým som reagoval na vaše "vedecké" názory publikované na tomto blogu pod titulom:
    "Rozhovor o spravodlivejšej spoločnosti", ktoré ste uverejnil ešte v decembri 2010.
    Ale to by som chcel asi veľa. Lebo ako sa zdá, vy nereagujete na žiadne komentáre, aj keď blog, ako taký, bol primárne vytvorený a je určený práve na vzájomnú komunikáciu a diskusiu. Ale možno je to len obyčajná neistota a sám máte problém obhájiť v diskusii svoje názory. Alebo som pre vás len obyčajný anonym, aj keď podpísaný, na ktorého názory neviete racionálne
    reagovať a tak ich ignorujete. Neviem, čo z toho je naozaj pravda. Ale potom, prosím vás, nevyčítajte nikomu, že s vami nechce viesť dialóg na vami určenú tému, keď sám sa tejto diskusii vyhýbate. Alebo vy diskutujete len s tými, čo majú rovnaký názor ako vy? Tak to vám gratulujem! :-))

    Ale aby som vám nekrivdil, možno ste len nezbadal, že vôbec niekto reagoval na vaše názory. Nuž ale potom nechápem načo vôbec píšete nejaký blog.

    Miloš Fratrič

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ospravedlnujem sa, pan Fratric, az teraz som si vsimol Vase reakcie. Je mi luto, ak som Vam sposobil bolest, ked som si Vase komentare doposial nevsimol. Zial, po ich precitani musim skonstatovat jedine: nenasiel som v nich z odborneho hladiska nic, co by stalo za vecny komentar. Ocividne nerozumiete, resp. nechcete rozumiet mojej argmentacii, preto ani neviem, ci vam mam odporucit svoje vedecke knihy, napr. Spat k Marxovi?, kde by ste subtilnejsie argumenty na otazky, ktore predkladate, nasli. Ak predsa len mate kapacitu na sledovanie vedeckej argumentacie a necitate iba popularizacne blogy ci politicke rozhovory, mozno po mojich knihach siahnete. Potom mozeme rozvinut odbornejsiu diskusiu - v tejto "blogovej" rovine je to, uznajte, banalne. Nemam sice z Vasich komentarov pocit, ze Vam ide o vecnu diskusiu, Vase doterajsie poznamky by som skor charakterizoval dunsscottovsky ako "flatus voci", ale ak mate nieco vedecky publikovane (ak s takou odvahou hodnotite politologicky diskurz), posunte mi to, rad si to pozriem. Ak nie, prosim, nestracajme cas. Kazdopadne, dakujem za zaujem o moje nazory aj za vsetky emocie, ktore ste mi vo svojich poznamkach ponukli. Pekny den zelam, LB

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Blaha. Nemusíte mať obavu, nespôsobili ste mi žiadnu bolesť. :) A verím Vám, že ste nenašli z odborného hľadiska nič, čo by stálo za vecný komentár. Lebo ja som nereagoval politicky ani ideologicky. Ja nie som ani filozof a ani politológ. Venujem sa matematike a princípom evolúcie. Ale jedno mi môžete veriť, ja rozumiem vašej argumentácii človeka činného v politike. A to je asi aj dôvod prečo Vám: "...stále uniká, prečo by práve efektivita mala byť tá najdôležitejšia hodnota." aby som Vás citoval. Ak to zjednoduším, tak Vám ide o sociálnu spravodlivosť, rovnosť príležitostí a solidaritu silnejších k slabším. A pre túto ideu hľadáte ideologické a politické argumenty a zdôvodnenie. Všetko, čo túto myšlienku sociálnej spravodlivosti narúša, potláča alebo ignoruje, je absolútne neprijateľné. A som si istý, že vy veríte, že toto všetko sa dá dosiahnuť aj vtedy, ak nebudeme celkom efektívny. Alebo, že dokážete, ako politická sila, prinútiť tých ekonomicky efektívnejších a úspešnejších (bohatých), aby sa solidárne vzdali svojho úspechu (bohatstva) v prospech tých menej úspešných a slabších. A ako príklad uvádzate napr. projekt Mondragón. Alebo sa mýlim?
      Takže, ja osobne si myslím, že Vašej argumentácii rozumiem. Aj vašim cieľom. Ale som si istý, že to všetko je len utópia a čiastkové úspechy sú len výnimkou, ktoré potvrdzujú pravidlo. Európska demokracia, so svojou štedrou sociálnou politikou, je evolučne slepá vývojová vetva. A to z jednoduchého dôvodu. Uprednostňuje efektivitu jednotlivca (občana) pred efektivitou celku (spoločnosti). A keďže vývoj ešte nikdy nevyhral ten menej efektívny, tak všetka snaha túto skutočnosť ignorovať, len urýchľuje zánik jej dnešnej podoby. A na toto som Vás chcel upozorniť, čo ste si zrejme nevšimli. Ale možno je to aj moja chyba, že som vám to nevedel alebo neviem podať tak, aby ste to pochopili. Pán Blaha, na rozdiel od Vás, z mojej strany nejde o žiadnu ideológiou a ani politiku. Ja sa snažím o pochopenie toho prečo, ako a kam sa spoločnosti vývojovo uberajú. Čo je pre vývoj určujúce a rozhodujúce a prečo sa tá ktorá vývojová vetva ukončí, alebo naopak zosilnie a stáva sa určujúcou. Vy zrejme veríte, že to, čo je nepochybne správne, teda sociálna spravodlivosť a solidarita, je aj dosť silné na to aby sa politicky a aj spoločensky presadilo. Lenže tak to možno funguje v politologických príručkách alebo pravidlách. Evolučne by sa to mohlo presadiť vtedy a len vtedy, ak by to bolo aj vysoko efektívne. Lebo efektivita znamená moc a moc znamená vplyv. Veď to poznáte, vaša strana vyhrala voľby. Boli ste najefektívnejší. Aj keď zatiaľ len v politickom boji. Ale jedna vec je efektívna politika sľubov o istotách a druhá vec je vybudovať naozaj efektívnu spoločnosť aj ekonomicky. A to je to naozaj rozhodujúce. Celá EU, ako je, postupne stráca vo svete vplyv. Ekonomický aj politický. A stráca ho na úkor krajín, ktoré sú efektívnejšie. Hlavne ekonomicky. A je len otázkou času, kedy sa budeme musieť určitou mierou podriadiť vplyvu a moci tým efektívnejším. Lebo ja nevidím žiadny dôvod nato, aby sa tí druhí prispôsobili nám, keď už nebudeme mať tú reálnu moc a ani ten vplyv. Veď história je plná príkladov, kedy boli lepšie myšlienky vytlačené tými efektívnejšími. Ale nenašiel som ani jeden, kedy menej efektívny vytlačil efektívnejšieho. Veď ani som nemohol ;)
      Pán Blaha, Vašu knihu sa naozaj chystám prečítať. Ale nebudem tvrdiť, že to bude hneď. Chcem si na ňu vyhradiť čas. Ale ak dovolíte, tak aj ja Vám dám jeden tip.
      Richard Dawkins - Sebecký gen. Možno tak pochopíte, prečo je nevyhnutné brať efektivitu naozaj vážne pri presadzovaní aj tej najlepšie myslenej idei.
      Pekný deň.
      Miloš Fratrič.

      Odstrániť