pondelok, 26. mája 2014

Eurovoľby nedopadli dobre

Ako dopadli voľby do Európskeho parlamentu? Napriek veľkému prepadu vyhrali ľudovci z EPP, t.j. kresťanskodemokratická pravica. Svoje víťazstvo však opierajú o kontraverzného maďarského premiéra V. Orbána či odsúdeného talianskeho politika S. Berlusconiho, čo ju bude strápňovať a prenasledovať celých päť rokov. Šéfom Európskej komisie sa tak môže stať kandidát EPP J.-C. Juncker. Vzhľadom na niektoré členské štáty EÚ, ktoré to môžu zablokovať, je to síce dosť nepravdepodobné, ale ak by to tak bolo, v Európe sa bude aj naďalej škrtať, EÚ bude najmä o biznise a navyše, Juncker je ešte nudnejší typ politika než súčasný predseda Európskej rady H. Van Rompuy, takže EÚ bude pre väčšinu populácie naďalej symbolom technokratickej odtrhnutosti od reálneho života. Nepekné vyhliadky.

Ľavica mierne rástla, no posilnila aj krajná pravica

Socialisti síce tesne prehrali, ale keďže mierne porástla radikálna ľavica aj zelení, ľavica v Európskom parlamente trochu posilnila. Aj liberáli sú v Európe skôr doľava, takže to môže byť ešte vcelku zaujímavé a tlak na vládnucu pravicu bude silný. Potešiteľný je najmä úspech švédskej a talianskej sociálnej demokracie a osobne som rád, že v Grécku porazila pravičiarov radikálne ľavicová Syriza. A mimochodom, veľmi dobrou pre ľavicovú politiku je aj úspech známeho sociológa Jana Kellera, ktorý viedol kandidátku českej sociálnodemokratickej ČSSD. 

Najsmutnejší je nárast krajnej pravice, ktorá triumfovala aj v rozhodujúcich štátoch, vo Francúzsku či v Británii. V prvom prípade hovoríme o extrémne pravicovom Národnom fronte (FN), v druhom prípade o radikálne euroskeptickej Strane nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP). Našťastie, na Slovensku neonacisti nedostali ani 2%, čo je asi jediná skutočne pozitívna správa zo Slovenska. Celkovo je výsledok krajnej pravice nechutne vysoký, ale nie tak, ako sa očakávalo, takže budú síce hlučnejší, ale nie až takí nebezpeční. 

Posledné varovanie pre EÚ

Účasť v eurovoľbách je z celoeuróspkeho hľadiska relatívne dobrá, zhruba 43%, tak ako minulé voľby. Účasť na Slovensku je škandál, opäť sme prepísali rekordy EÚ. V Taliansku došlo vyše 60% ľudí a ešte aj v Bulharsku či Rumunsku majú relatívne dobrú účasť, no u nás je to úbohých 13%. Niežeby sme mali ako Slovensko nejakú veľkú váhu v EÚ, ale toto nám rozhodne nepomôže. Slovensko si týmto strelilo do vlastnej nohy. Ak niekto chcel svojou neúčasťou vytrestať EÚ, vytrestal jedine svoj vlastný štát a nepriamo pomohol etablovaným stranám. 

Pre EÚ sú tieto voľby niečo ako posledné varovanie: ak sa neposunie viac k sociálnej agende, k prehlbovaniu demokracie, k vyrovnávaniu nerovností, bude pribúdať kritika a odpor ľudí... Ešte je čas. Tik-tak-tik-tak.

Výsledky z pohľadu Slovenska

Čo sa týka výsledkov z pohľadu našej krajiny, Slovensko do Európskeho parlamentu posiela do socialistickej frakcie štyroch zástupcov Smeru. O jedného menej, než mal Smer doposiaľ, čiže nemožno hovoriť o úspechu. Do ďalších ľavicových frakcií (komunisti a zelení) neposielame za Slovensko nikoho. Takisto škoda. Zato však do Štrasburgu posielame štyroch kovaných konzervatívcov, ktorí by nás najradšej vrátili do stredoveku (dvaja europoslanci za KDH, J. Žitňanská za Novu a B. Škripek za OĽaNO). 

Frakciu EPP rozšíria aj dvaja politici SDKÚ-DS, ktorí si takto zariadili honosný politický dôchodok (I. Štefanec, E. Kukan), súc si vedomí, že opúšťajú potápajúcu sa loď. S podobným motívom ubzikol zo Slovenska aj jediný zástupca liberálov zo Slovenska (R. Sulík), ktorý pravdepodobne onedlho namieri z liberálnej frakcie priamo k jej hlavným oponentom, k Farageovým euroskeptikom. Čiže Slovensko ani liberálov neposilní, aké symptomatické. Ak si k tomu pripíšeme, že SaS mala podporu od R. Procházku, ktorý sa pasuje do úlohy nového lídra pravice, potom ide o dosť smiešny výsledok: Procházkovo KDH získalo 13%, kým Procházkom podporovaní akože-liberáli iba satanských 6,66%. Stojí za zamyslenie. V EP zo Slovenska pôjdu ešte dvaja maďarskí poslanci, z ktorých jeden (Csáky) bude zastupovať skôr Fidesz, než Slovensko. 

Pasivita voličov: chyba nie je len v politikoch

Najdesivejšou správou zo Slovenska je už spomínaná rekordná 13-percentná účasť. Ľudia na Slovensku ukázali, že nie sú ani euro-optimisti ani euro-skeptici, nič také premyslené. Sú proste euro-nihilisti. Slovákom je Európska únia jednoducho ukradnutá. Možno je to tým, že Európsku úniu naozaj ukradli lobisti, banky a korporácie... Ale ani to neospravedlňuje to, že ľudia sa k tomu nechcú vyjadriť. Že im je to proste jedno. Pri takejto príšerne nízkej účasti vôbec nemá zmysel hodnotiť, kto vyhral či prehral tieto voľby. Eurovoľby prehralo v prvom rade Slovensko. Veľké korporácie budú veselo riadiť Európsku úniu aj ďalej a naši ľudia budú ďalej hundrať doma pri pozeraní Paneláku. A k voľbám ani za svet. 

Ak je vrcholom politickej angažovanosti na Slovensku nenávistný anonymný status v internetovej diskusii na Sme, potom niečo nie je v poriadku. Je smutné, že málokoho zaujímajú také dôležité témy ako obchodná zmluva EÚ a USA, sociálna únia či európsky minimálny príjem. Určite je to chybou politikov či verejnoprávnych médií, ktoré EÚ nevenujú dostatočný priestor, ale časť vysvetlenia sa skrýva aj v pasivite voličov. Pretože nechuť k EÚ rastie aj v iných krajinách, ale tam ľudia k urnám prišli, v niektorých štátoch s podobným rodokmeňom ako je slovenský dokonca v trojnásobných počtoch. Kiež by neúčasť slovenských voličov bola signálom ich euroskepsy, aspoň by to bol nejaký postoj. Ale rekordná neúčasť na Slovensku signalizuje niečo oveľa plytšie: absenciu postojov, nezáujem, ľahostajnosť. A tam, kde rastie ľahostajnosť, klopú na dvere noví tyrani. Pozor na to.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára