streda, 10. septembra 2014

Som marxista (rozhovor s .týždňom)

Ultra-pravicový časopis .týždeň prejavil koncom leta záujem urobiť so mnou veľké interview. Napriek tomu, že tento časopis nečítam a považujem ho za čisto ideologický, dogmatický plátok, rozhovor som neodmietol: neodolal som možnosti predstaviť svoju knihu Späť k Marxovi? aj pravicovým čitateľom. Redakcia na mňa poslala dvoch mimoriadne nabudených, ale v zásade milých a priateľských redaktorov Martina Hanusa a Jozefa Majchráka, plus kameramana Eugena Kordu a fotografa. Takmer sa v takom veľkom počte nezmestili do mojej kancelárie. Ale dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.

Napriek prudkým názorovým rozdielom a určitej premotivovanosti redaktorov napokon rozhovor prebehol celkom kultivovane a v relatívnej dobrej atmosfére. Hoci je na Slovensku zvykom ponižovať a urážať politických oponentov, nemám v úmysle redaktorov .týždňa osočovať. Naopak, debata sa mi páčila a bolo mi potešením diskutovať so vzdelanými a inteligentnými ľuďmi, hoci zhodu by sme medzi sebou v politike hľadali veľmi ťažko. Ale to sme vedeli aj pred začiatkom rozhovoru, o to bola naša výmena názorov zaujímavejšia. 

Prepis rozhovoru vyznieva agresívnejšie, než reálne prebehol, o čom svedčí aj videozáznam. Redaktori zrejme potrebovali zvýrazniť svoju asertívnosť, čomu ľudsky rozumiem: ich čitatelia zrejme považujú akúkoľvek korektnejšiu otázku za prejav slabosti. Nekomentujem to. Prepis mojich odpovedí je zväčša veľmi skrátený a heslovitý, ale pri autorizácii som sa nechcel naťahovať o každú vetu: aj tak som mal dosť pripomienok. Redaktori moje zásadné námietky pri autorizácii akceptovali, čiže spoluprácu považujem za korektnú.

Mrzí ma, že sme sa viac nevenovali otázkam o marxizme, liberalizme a teórii spravodlivosti a redaktori sa zbytočne točili dokola v téme Pohody a Ukrajiny. Priestor sa nenašiel ani na prepis našej vášnivej výmeny názorov o vojne v Afganistane, ktorú považujem za nemorálnu, ani o hrozbe fašizmu na Ukrajine, ktorú redaktori .týždňa zľahčovali. V prepise je len veľmi skratkovito zaznamenaná moja teória spravodlivosti, ktorú som v živom rozhovore relatívne obšírne vysvetľoval. 

Ale napriek tomuto všetkému som rád, že rozhovor vyšiel a pravicovú mládež som mal možnosť priamo v ich sektárskom tam-tame informovať o svojich názoroch. Nech aspoň lepšie vedia, koho nenávidia. Názov „Som marxista“ zvolili autori rozhovoru a mňa tento imponujúci názov tak milo prekvapil, že ho (výnimočne) nepozmením ani pre účely tohto blogu. Áno, som hlboko inšpirovaný humanistickým čítaním Marxa a označenie marxista mi preto vôbec neprekáža, práve naopak. Viac v rozhovore:

.vášmu nedávnemu článku o Pohode sa mladí ľudia na sociálnych sieťach doslova vysmiali. Ako vám napadlo prirovnať tento hudobný festival k nacistickému Totenehrungu z roku 1933 a mladých návštevníkov vykresliť ako fanúšikov vojen? Neľutujete to spätne?
Vôbec nie, vyjadril som len svoj názor. Ak sa vám nepáči, môžete útočiť na duševnú integritu dotyčného, čo, žiaľ, použili niektorí čitatelia .týždňa. Inteligentní ľudia reagujú na argumenty.

.to je v poriadku, ale ako vecne argumentovať proti názoru, ktorý prirovnáva Pohodu k nacistickej manifestácii v Norimbergu?
Buďme presní. Napísal som, že Pohoda pripomína viac Totenehrung než Woodstock, nedal som tam znamienko rovnosti. Mal som na mysli vymývanie mozgov, ktoré bolo typické pre éru nacistov. Niečo iné bol Woodstock, ktorý bol proti vojne vo Vietname a proti korporativistickému kapitalizmu. Ale hádam mi nikto nechce podsúvať, že som z návštevníkov Pohody spravil nacistov.

.stále vám nerozumieme. Na Pohode je najširšia názorová paleta neziskoviek, svoje stánky tam majú aj vám ideovo blízke organizácie. Odkiaľ ste vzali tieto paralely?
Mieril som na politickú časť Pohody, kde boli iba Kiska, Radičová, Hríb, ktorí nemali žiadnu protiváhu. To je vymývanie mozgov. Keď som videl na videách mladučkých ľudí, ako s obdivom hľadia na floskuly Kisku, prišla mi to ako totálne zmanipulovaná generácia, ktorú som nazval deti hamburgerov. Kritizujem aj organizátorov Pohody. Predstavte si, že by sa takto prechádzal po nejakom festivale v roku 1998 Vladimír Mečiar s hruštičkou húževnatou, Republika by napísala článok, aké to bolo úžasné, fotky by ukazovali Mečiara a nadšenú mládež. Veď toto isté robí z Pohody denník SME. Zabráňme tomu, aby neo­konzervatívna politika zasahovala do umenia.

.napriek snahe vám stále nerozumieme: o akej neokonzervatívnej politike hovoríte?
Kiska, Radičová. Myslím, že aj váš .týždeň je taký, alebo sa mýlim? 

.v rétorike o sociálnom štáte Kisku ťažko rozoznať od sociálnych demokratov, o čom sa vlastne bavíme?
Kiska nemá so sociálnou demokraciou absolútne nič spoločné. Ja som nikdy nehovoril, že pravica je asociálna. Pod Miklošom mala tú tendenciu, čo je u nás postkomunistický fenomén. Ale zoberte si CDU v Nemecku, veď to je silno sociálna strana.

.nevieme si predstaviť, že keby sa šéfka CDU Angela Merkelová zúčastnila ako hosť na hudobnom festivale, že by nemecký šéf výboru pre európske záležitosti za SPD prirovnal ten festival k Totenehrungu. Ak by to aj spravil, o deň neskôr by už asi nebol šéfom výboru ani členom strany.
Vidím, kam mierite, zjavne sa vám nepáči, v akej som pozícii, čo mi na druhej strane lichotí.

.tým chceme povedať niečo iné: tá paralela bola jednoducho nesúdna. 
Vám sa to tak môže javiť. Pokiaľ by Angela Merkelová prišla na takýto festival a nemala diskusného partnera, určite by to neostalo bez diskusie. Už sa konečne na pravom spektre naučte žiť s inými názormi, nesnažte sa ľudí ničiť útokmi ad hominem, ako to v mojom prípade predviedol váš kolega Kušnierik.

.nevyjadril sa o vás predsa len miernejšie než vy o návštevníkoch Pohody?
Hovoril som niečo adresne o niekom konkrétnom? Nie, hovoril som o generačnom trende. 

.posuňme sa ďalej. Mladej generácii podľa vás chýba nadšenie pre veľké témy. Čo tým myslíte? 
Woodstock bol vzburou proti vojne, proti chudobe, proti autoritám. 

.aj na Pohode riešili mladí ľudia veľké témy, napríklad boj proti korupcii či odpor voči rus­kej expanzii na Ukrajine. To nie sú veľké témy?
To druhé bolo skôr v súbehu s militantnou a neokonzervatívnou politikou. Keby v roku 1969 existovalo v USA niečo ako Pohoda a mali by tam svojho Johna Kaščáka, bolo by to presne o tomto: poďme vypaľovať dediny vo Vietname.

.mladí na Pohode podporovali vypaľovanie dedín v nejakej krajine?
To som len hyperbolizoval.

.vaša hyperbola je opäť pozoruhodná, keďže všetci sa zhodovali v tom, že chcú mier na Ukrajine. 
Rétorika mnohých ľudí, ktorí dnes búšia do Ruska, smeruje k tomu, že chcú vojnu. 

.kde ste počuli výzvu na vojnu proti Rusku?
Sú aj také názory, ale mám pocit, že nacionalisticky mávať ukrajinskými vlajkami, čo sa dialo aj na Pohode, je prejavom silnej averzie proti Rusku. 

.nie je to náhodou tak, že tí ľudia, čo mávajú ukrajinskými vlajkami, sa solidarizujú s napadnutou krajinou? 
Vy to tak nazývate, ja v tom cítim rusofóbiu. Ja odmietam nielen rusofóbiu, ale aj amerikanofóbiu, takéto fóbie môžu viesť totiž k vojnám. Mám rád Rusko, milujem napríklad Dos­tojevského, nikdy však zo mňa nebude rusofil, dokonca ani nečítam azbuku. 

.tá rusofóbia sa prejavuje v odpore k Dostojevskému?
V odpore k Rusku, k ruským ľuďom, z ktorých 80 percent podporuje Putina.

.potom aj kritika Busha bola amerikanofó­biou.
Kritika Busha bola namieste, keďže v prípade Iraku išlo o vojnový zločin. A teraz mi povedzte vy, aký bol váš názor na vojnu v Iraku.

.naše noviny boli vtedy za, my dvaja sme voči tej vojne kritickí. Ale ako to súvisí?
Tak, že pravica podporovala Busha v agresii. Ja som vtedy stál na opačnom spektre než vy, ako napokon vždy. (Úsmev.)

.aký by mal byť teda podľa vás postoj mladých pacifistov k Rusku?
Máme silno dbať, aby sme hľadali politické, nie vojenské riešenia a nevytvárali z iných krajín nepriateľa. Toho sa však v prípade Ruska dopúšťame.

.vnímate, že opak toho, čo presadzujete, spravilo Rusko voči Ukrajine?
Ak nesúhlasíte, čo spravili Rusi v prípade Krymu, tak sa zhodneme. Ja však hovorím o dnešnej situácii, ktorá sa má riešiť nemilitantne.

.dnešná situácia je taká, že Rusko militantným spôsobom podporuje rozvrat na Ukrajine a EÚ reaguje nemilitantne, sankciami.
Čo je však hospodárska vojna.

.čo teda navrhujete?
Keby ste boli na mieste Janukovyča a urobí sa Majdan, kde radikáli postupujú násilne, zakročili by ste? Obávam sa, že budete nekonzistentní, ak poviete, že Janukovyč nesmel zakročiť proti svojim občanom, ale Ukrajina dnes môže bojovať na východe proti svojim občanom. 

.ale veď to sú dve celkom rozdielne situácie.
(Úsmev.) Aha, tak toto sú zrazu dve rôzne situácie.

.v dave na Majdane boli naozaj rôzne elementy, ale predsa na východe Ukrajiny máte reálnu vojenskú silu, ktorá odtrhla časť územia. 
Nebláznite, Pravý sektor nebola reálna ozbrojená sila, ktorá vypaľovala štátne inštitúcie? 

.nikto netvrdí, že polícia sa nemala brániť proti ozbrojencom.
Naopak, tvrdilo sa to, zlý a satan bol len ten Janukovyč. 

.kto na Západe obhajoval Pravý sektor? 
Nepočul som, že by vtedy možnosť použiť silu u Janukovyča obhajovali neokonzervatívci. 

.vy ste v tom čase obhajovali Janukovyča?
Nie, len som hovoril, že sa môže zmeniť situácia a neskôr budete, paradoxne, obhajovať zásah armády proti vlastným občanom. 

.počkajte, východný sused Ukrajiny podporuje finančne, vojensky a morálne ozbrojených separatistov a vy hovoríte, že hlavný problém nie je v Rusku, ale v tom, že sa Ukrajina snaží zabezpečiť územnú integritu?
Dobre, Západ tiež finančne aj morálne podporoval Majdan, teda zvrhnutie režimu, čo sa napokon aj podarilo. 

.teda Rusko sa podľa vás vlastne bráni proti západnej agresii?
Ono to tak vníma. Musíme byť realisti a chápať, že každá strana má svoje záujmy. Pokiaľ tak nespravíme, budeme smerovať k vojne. Západ sa musí usilovať pochopiť ruskú pozíciu a platí to aj naopak. Vy však tvrdíte, že Rusko je zlé, bakané a treba ho zničiť.

.to máte odkiaľ? Merkelová sa snaží o dialóg s Ruskom, organizujú sa stretnutia, nikde v novinách nezaznieva, že je to zlé, a Rusko treba zničiť. 
Nápad nemeckej SPD, že by sa malo začať rokovať o federalizácii Ukrajiny, je presne cesta dobrým smerom.

.ale o regionalizácii a väčšej moci pre regióny hovorí aj samotný prezident Porošenko.
Nech to teda aj naplní. Preto treba dialóg. Amerika síce hovorí o slobode, demokracii, ale o to tu vôbec nejde, ona má svoje záujmy, chce viac moci, rovnako ich majú aj Rusi. Ukrajina bola po Majdane na ceste na Západ, čo Rusi vyhodnotili ako ohrozenie svojich geopolitických záujmov.

.keby sme toto postavili ako svätý princíp politiky, tak dnes Slovensko nie je v NATO ani EÚ, pretože aj toto vtedy provokovalo Rusov. Veď Boris Jeľcin podporoval v roku 1998 Mečiara.
Je historický fakt, že Rusi boli vtedy slabší, tak s naším členstvom v NATO veľa nezmohli, ale pointa je, že Rusko nevníma vplyv na Slovensku ako svoj bezpečnostný záujem. Práve medzinárodnopolitický realizmus je vhodný na čítanie kontextu, zabudnime na to, že niektoré štáty sú dobré, iné zlé, všetky majú totiž svoje záujmy. Aj USA by zakročili proti Mexiku, keby tam vznikol voči nim nepriateľský režim.

.ale na Ukrajine nevznikal voči Rusku nepriateľský režim.
Rusi to tak vyhodnotili. 

.váš realizmus teraz hovorí, že znepokojenému Rusku treba podhodiť aj východ Ukrajiny?
Rusi podľa mňa nechcú východ Ukrajiny, oni len nechcú, aby bola súčasťou západného bezpečnostného bloku.

.ak chcú Ukrajinci sami od seba vstúpiť do EÚ...
...čo to znamená, že sami...?

.veď už proruský Janukovyč chcel podpísať asociačnú dohodu s EÚ.
Ako sa rozhodol nakoniec?

.myslíte pod nátlakom Putina?
Západ Ukrajiny chcel, východ Ukrajiny nechcel.

.to nebola pravda ani vtedy, ani dnes, veď Porošenko, ktorý kandidoval s európskym prog­ramom, vyhral aj na východe.
Koľko ľudí na východe volilo?

.dosť. 
No určite. Asi nezmažeme to, že tá krajina je rozdelená.

.nebyť prísunu posíl z Ruska, na východe Ukrajiny by teraz nevznikla občianska vojna. 
Krajina je rozdelená. Ja nie som na žiadnej strane, som na strane Európy, ktorá by mala presadzovať vlastné záujmy, a nie byť pudlíkom USA. Ukrajina musí byť federalizovaná, tam treba začať.

.áno, treba s tým začať, problém vašej úvahy je v tom, že Ukrajina je dnes v pozícii napadnutej krajiny. A vám ako pacifistovi vadí, že na Pohode mávajú ľudia jej vlajkou a solidarizujú sa s napadnutou krajinou. Čo je to za pacifizmus?
Nemôžem sa solidarizovať s krajinou, ktorá kántri vlastných občanov.

.keby východ Slovenska napadli cudzí vojaci, slovenská armáda by tiež musela zasiahnuť a tiež by pritom zomierali nevinní ľudia.
Rusko určite morálne podporuje tých separatistov, ale nemyslím, že sa dá povedať, že tam bojujú ruskí vojaci.

.ale to je preukázané, mnohí velitelia boli priamo z Ruska, sami to priznávali, Igor Strelkov, jeden z hlavných predstaviteľov, bol predtým člen ruskej tajnej služby.
Asi nebudete spochybňovať, že tam zomierajú Ukrajinci, čo asi nie je správne.

.samozrejme, že to nie je správne. 
Je proste realitou, že Ukrajina je krajinou, ktorá kántri vlastných občanov.

.keď počas druhej svetovej vojny Rusi v tvrdých bojoch znovudobýjali od Nemcov svoje územia, je správne hovoriť, že kántrili svojich občanov? 
Ale toto je boj Ukrajincov s Ukrajincami. Nejde o žiadnu inváziu Ruska. 

.takže ak Rusko nevyhlásilo oficiálne vojnu Ukrajine, tak podľa vás Rusko na Ukrajine nijako nebojuje. A naopak, Ukrajina si len tak kántri svojich občanov na východe. Takto jednoducho sa majú veci?
Rusko nenapadlo Ukrajinu, to je proste fakt.

.viacerí velitelia separatistov sú dokázateľne Rusi, je preukázané, že z ruského územia sa tam dopravujú zbrane.
Zhodneme sa, že Rusko morálne podporuje týchto ľudí. Zhodneme sa, že Ukrajina zabíja vlastných občanov?

.nie.
(Smiech.)

.ak zabíja, tak musíte dopovedať podstatu, že ukrajinská armáda legitímne dobýja späť vlastné územia, ako by to robila každá krajina sveta. 
Mohol v rámci legitímnej ochrany Janukovyč strieľať na ozbrojencov z Pravého sektora?

.samozrejme, bolo povinnosťou polície zasiahnuť proti týmto ľuďom. Povedzte, čo má dnes robiť Ukrajina?
Nemá zabíjať, ale rokovať.

.rokovať s ozbrojenými separatistami, ktorí zaberajú jej územie? Buďte realista, aká krajina sveta by to takto robila? 
Každá.

.povedzte príklad z histórie, keď napadnutá krajina takto postupovala. 
Opakujem, Rusko Ukrajinu nenapadlo.

.vy spochybňujete základné fakty. 
Nie je fakt aj to, že na východe žijú Ukrajinci, ktorí majú rozdielnu predstavu o smerovaní štátu než Kyjev a želajú si federalizovanú Ukrajinu?

.áno, to je tiež fakt.
A presne s týmito si treba sadnúť za rokovací stôl a rokovať.

.podľa vás tí separatisti, ktorí tam robia vojenské akcie, reprezentujú väčšinu ľudí na východe?
Aké tam robia akcie? Veď práve Porošenko a jeho armáda tam prišli s antiteroristickou kampaňou.

.ale veď to boli separatisti, ktorí najskôr zabrali ukrajinské územia, veď ukrajinská armáda bola v prvých dvoch mesiacoch úplne pasívna. 
Tu sa očividne nezhodneme. Čo vlastne navrhujete? Podľa vás treba východ Ukrajiny vykántriť do posledného muža? 

.prosím?
To je implikácia vášho riešenia, vy chcete, aby Ukrajina tú vojnu vyhrala a ďalej to tam kántrila. Ale to nie sú správne riešenia. Zabudnime teraz na to, kto je dobrý. Treba hľadať dialóg, nerozsievať rusofóbiu a EÚ musí ochraňovať svoje záujmy. Naozaj chcete spor s jadrovou veľmocou a jadrovú vojnu? Nebláznite!

.kto šíri protiruské nálady?
Napríklad to počúvam od Františka Šebeja.

.a čo také povedal?
Nebudem ho teraz citovať, stačí sa tu v parlamente započúvať. Z Ruska sa tu robí triedny nepriateľ, vy hovoríte, že to necítite, ja to tak cítim. 

.vo vašej knihe Späť k Marxovi? na vašu titulnú otázku odpovedáte, že áno, späť k Marxovi. Človeku, ktorý žil 40 rokov pod komunizmom, kde sa v mene Marxa a Lenina utláčali ľudia, to znie desivo. Ako to myslíte?
To je absolútne provinčné videnie. Bol ten človek zodpovedný za to, čo sa dialo na Slovensku?

.medzi Marxom a komunizmom nebola súvislosť?
Samozrejme, že bola, ale to neznamená, že má skončiť na indexe. Je vina Ježiša Krista, že v stredoveku sa v jeho mene upaľovali bosorky? 

.existuje krajina, kde bol marxizmus zrealizovaný tak, ako to Marx zamýšľal?
Nie.

.prečo sa to nepodarilo?
Má to veľa príčin. Komunizmus mal byť podľa Marxa vybudovaný po celom svete, lebo ak sa tak nestane, tak druhá polovica bude ten socializmus podrývať. Už začiatok po boľševickej revolúcii bol zlý a za Stalina to bolo ešte horšie. A napokon, boli tu dve monštrá, veľmi zlé veci robilo ZSSR, ale aj Amerika. 

.amerika bola rovnako zlá ako Sovietsky zväz za Stalina?
Robila zlé veci.

.každý robí aj zlé veci.
To, čo robila Amerika v Latinskej Amerike, však bolo viac ako zlé. Bolo by fajn, keby ste s rovnakou vervou, ako ja odsudzujem stalinizmus, odsudzovali to, čo robila Amerika počas studenej vojny, ako vyvražďovala ľudí trebárs v Salvádore, kde boli zabíjaní dokonca kňazi.

.pán poslanec, odsudzovať s rovnakou vervou Stalinov ZSSR a Kennedyho či Nixonovu Ameriku sa pri zdravých zmysloch jednoducho nedá.
Ale veď aj Amerika vyvražďovala ľudí s podporou CIA. Ja vám otvorene hovorím, že Stalin bol zviera a bastard, ktorý robil svinstvá. Vy mi teraz to isté povedzte o amerických lídroch, za ktorých sa diali tie svinstvá.

.kennedy vyvraždil milióny Američanov z ideologických dôvodov?
Aha, takže ak niekto nevyvražďuje vlastných občanov, ale robí to v cudzích krajinách, tak je všetko ok? 

.samozrejme, v zahraničnej politike Ameriky, ktorá v studenej vojne zápasila s komunistickou expanziou vo svete, sa udiali aj veci, ktoré sa nedajú obhájiť. Ale hádam cítite aspoň jemný rozdiel medzi Kennedym a Stalinom.
Ale jasné. Len problém je v tom, že mnohí slovenskí pravičiari nedokážu uznať, že aj Amerika robila zlé veci.

.veď vám to hovoríme: áno, robila. Len je nesúdne, ak porovnávate hriechy Ameriky so zločinmi...
...ktoré robila rovnako aj tá druhá veľmoc. Ale, samozrejme, so Stalinom nemožno naozaj porovnávať nikoho z amerických prezidentov, po Stalinovi sa to už porovnávať dá.

.my tvrdíme, že sa to nedá...
Vy Amerike nadržiavate.

.späť k Marxovi. Prečo to teda nevyšlo?
Socializmus mal byť podľa Marxa vybudovaný v celom svete a najskôr v najvyspelejších krajinách.

.to nie je celkom pravda. Marx si neskôr osvojil názor, že v občinovom Rusku možno komunizmus vybudovať bez okľuky cez kapitalizmus. Preto mohol byť pre Lenina inšpiráciou.
My marxisti...

.vy sa vnímate ako marxista?
Áno. My marxisti nevnímame Marxa ako sväté písmo. Marx nebol ako John Rawls, môj obľúbený liberálny mysliteľ, ktorého dielo je úplne konzistentné. Preto je dnes inšpiráciou pre mnohé prúdy, ktoré spolu aj nesúhlasia. 

.ak tvrdíte, že Marx nie je zodpovedný za Lenina, námietka proti tomu znie, že je, keďže Lenin sa mohol priamo odvolávať na Marxove úvahy o Rusku. Veď Marx mal koncom 19. storočia takú odozvu medzi ruskou komunistickou inteligenciou, ako nikde na Západe.
U Marxa je oveľa prepracovanejšia práve jeho teória, že ku komunizmu sa dá dospieť cez kapitalizmus v tých najvyspelejších krajinách, s tým Ruskom to jednoducho prestrelil. Interpretáciou, na ktorú ste sa opýtali, som sa nikdy nezaoberal, v marxizme nie je nijako dominantná. 

.takže Marx nie je zodpovedný za 20. storočie?
On hovoril o triednom boji ako sociológ a opisoval, ako triedny boj voči pracujúcim funguje, a chcel vtedajší svet prikloniť k tým slabším a chudobnejším.

.dá sa prísť k marxistickej spoločnosti bez násilia?
Samozrejme, demokratickou cestou.

.takže najskôr demokraticky zvolíme marxistov a tí potom zakážu súkromné vlastníctvo.
Ale čo sa dialo aj na základe inšpirácie Marxom v 30. rokoch vo Švédsku? Vytvoril sa kompromis medzi vládou, zamestnávateľmi a zamestnancami, výsledkom bol silný sociálny štát. Potom dokonca vznikol projekt robotníckych fondov, cez ktoré mali zamestnanci s pomocou štátu demokraticky a nenásilne odkúpiť veľké podniky od súkromníkov.

.nebol by Marxovi predsa len bližší Lenin než Škandinávia? V jeho dielach sú predsa pasáže o násilnom zvrhnutí buržoázie, napokon sám Marx, keď sa dostal do čela Zväzu komunistov, sa správal ako úplný diktátor. 
Marx bol veľmi ťažká povaha, raz som žar­toval, že v jednej miestnosti by som s ním nevydržal viac než polhodinu. Ale to boli jeho osobné vlastnosti. 

.marx však to násilie predpokladal už vo svojom diele.
On to násilie videl v tom, čo robia kapitalisti. V každom prípade, opakujem, pre mňa sú in­špiráciou jeho morálno-filozofické myšlienky.

.čo znamená byť marxistom dnes?
Som marxista aj liberál. Sociálne spravodlivá spoločnosť, ako si ju predstavujem, rešpektuje všetky liberálne práva a slobody a poskytuje čo najviac ekonomickej demokracie, ktorá funguje aj v súkromných podnikoch.

.teda súkromné podniky môžu existovať?
Áno, ale ideálne by boli družstevné podniky, teda niečo medzi kolektívnym a súkromným vlastníctvom. Kritérium každému podľa potrieb by mohlo byť naplnené škandinávskym sociálnym štátom. Treba spraviť ďalší posun. Ak ste dnes totiž dobrý, slušný človek, ale máte menšie schopnosti než iní, ste v nevýhode.

.čo navrhujete?
Aby ľudia neboli odmeňovaní podľa schopností, ale podľa čistého úsilia.

.štátni kontrolóri budú sledovať všetkých ľudí v krajine a merať mieru ich úsilia?
Vôbec nie, v rámci družstiev by to rozdeľoval podnik, nie štát. V družstvách by boli ľudia ohodnocovaní rovnostársky. Kto by chcel však viac, musel by sa viac usilovať, viac pracovať.

.kto by o tom rozhodoval?
Sami zamestnanci, demokraticky. V španielskom Mondragóne sa družstevníci dohodli, aký je najmenší plat, pričom najvyšší plat manažéra je dnes okolo sedemnásobku najmenšieho platu, nemôže byť vyšší. Každý môže pracovať viac, ale nemôže dostať viac ako sú zvolené koeficienty, pretože to spoločenstvo si zachováva isté rovnostárske princípy.

.ako sa s vaším marxizmom cítite v Smere?
Komfortne. V politike som realista, Smer je ako sociálna demokracia veľmi silná strana, a to vďaka unikátnej postave Roberta Fica. 

.akú by mala podporu marxisticko-liberálna strana, ktorú by viedol Ľuboš Blaha?
Na Slovensku by dnes nemala šancu na viac než dve-tri percentá. 

Ľuboš Blaha/
Narodil sa v roku 1979. V rokoch 1998 až 2003 študoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, neskôr pokračoval na Univerzite Komenského v Bratislave v odbore filozofia. Venuje sa hudbe, pôsobil v skupine Ethereal Pandemonium. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako poradca predsedu NR SR Pavla Pašku, v roku 2012 sa stal poslancom parlamentu za stranu Smer-SD, kde zastáva funkciu predsedu výboru pre európske záležitosti. Je autorom kníh Sociálna spravodlivosť a identita, Späť k Marxovi? a Matrix kapitalizmu (Blíži sa revolúcia?). Za knihu Späť kMarxovi? získal cenu Literárneho fondu za najlepšiu knihu v kategórii spoločenských vied za rok 2009.

1 komentár:

  1. Dôkladne som si prečítal Váš článok v .týždni a vyvstala mi jedna nástojčivá myšlienka. Sú Vašenázory ovplyvnené Vašou vlastnosťou šokovať, aby sa zameranie na jestvujúce problémy zvýraznilo alebo skutočne vlastným názorom do bodky veríte. Nikto súdny nemôže kapitalistický poriadok, aký v súčasnosti jestvuje považovať za ideálnu formu spoločenské zriadenia. Ale Vaše predstavy o prerode ľudstva do spokojného štádia rovnostárstva skutočne zaváňajú našimi „dobrými“ naivnými utopickými socialistami, ktorých nevydarené pokusy do nás hustili na hodinách marxizmu. Ak ste čítali knihu Nebo na zemi s výstižným komentárom M.Žantovského, potom ste museli akceptovať aj fakt, že odtiaľ, kde sa podarilo vybudovať spoločnosť s pravidlom „každému podľa potreby“ – v izraelských kibucoch, ľudia napokon zutekali. Mladí nemali záujem sa pravidlami obmedzovať, ako ich rodičia, chceli viac slobody pri rozhodovaní o vlastnom bytí. Zrejme podstata človeka je determinovaná pocitom vlastnej individuality a rovnostárstvo túto vlastnosť potláča. Realizácia Vašich predstáv o lepšom spoločenskom zriadení by rovnako stroskotala ako každý pokus v minulosti. Ale mám neurčitý pocit, že ani Vy sám nemáte jasnú predstavu ako sa z marazmu kapitalistické zriadenia dostať a návrat k Marxovi má byť podľa Vás len východiskovým bodom, odkiaľ treba znovu začať. Obávam sa však, že oživujete kostlivca v skrini.

    OdpovedaťOdstrániť