piatok 20. decembra 2013

Zavri si oči, Ježiš, idú Vianoce!

Vianoce sú vraj časom lásky a porozumenia. Pre kresťanov v sebe nesú hlboký mystický náboj, nečudo, oslavuje sa narodenie ich spasiteľa Ježiša Krista. Hovorí sa o súcite, o pomoci blížnym, o dobrote, o empatii. A pritom je to celé čoraz viac len o jednom: dobre nakúpiť a dobre sa najesť. Zabudnite na Ježiška, na povrch sa derie úplne nové náboženstvo – konzumizmus. V slovenčine by to chcelo novotvar - nákupníctvo. 
Choďte sa pozrieť do hocktorého korporátneho nákupného centra a uvidíte, o čom hovorím. A teraz nemám na mysli starostlivých rodičov, čo svojim malým deťom idú kúpiť dáku drobnosť pod stromček. Mám na myslí ľudí, ktorí s náboženskou posadnutosťou obetovali svoj život prázdnemu konzumu a Vianoce sa pre nich stali hlavnou príležitosťou na ich nákupnú mániu.


Náboženstvo konzumu

Toto nové náboženstvo, konzumizmus, má svoje svätyne, ktorými sú nablýskané obchodné centrá. Má svoje sväté texty, ktorými sú reklamné slogany korporátnych značiek. Je extrémne polyteistické: vyznáva nespočetne veľa efemérnych bohov a bôžikov v podobe komerčných tovarov a služieb. Modlitba nastáva v momente platenia; spovede sa odohrávajú v skúšobných kabínach. Posvätnými dňami sú soboty a nedele, ktoré môžu veriaci plne obetovať svojim bohom. A výbuch náboženského vytrženia nastáva každý rok počas Vianoc, kedy ľudia vyjadrujú svoju nehynúcu lásku ku komerčným bôžikom priam s eschatologickým nadšením. 

Ako mnohé iné náboženstvá, aj nákupníctvo plodí fanatizmus a posadnutosť. Ľudia sú ochotní vzdať sa jedla, pitia, pohodlia, len aby sa v nákupných centrách mohli tlačiť v dave a ukoristiť pre seba akciový tovar, svojho bôžika vo vianočnej zľave. V Amerike zašli najďalej: exoterické konzumné vytrženie vedie k udupaným ľuďom, bitkám, zločinom. Pre vidinu spotreby sú ľudia ochotní zadlžiť sa, sú ochotní otročiť v práci, sú ochotní tisnúť sa v prepotených obchodoch a žobroniť o splátkový kalendár v luxusných predajniach. Predstava nákupného transcendentna je priam omamná. 

Mnohí títo konzumenti majú všetko a aj tak chcú mať stále viac. Nechýba im oblečenie, ale stále si kupujú nové rifle, nové blúzky, nové značky. Nechýba im technika, ale „potrebujú“ nové modely, nové mobily, nové autá. Nechýba im nič, ale kupujú všetko. 


Fašistický štát a análne charaktery

Prečo to robia? Kanadská aktivistka Naomi Kleinová to vysvetľuje vo svojich knihách veľmi presne. Ako píše, naše životy utvára reklama, resp. marketingový teror. Nadnárodné korporácie a obchodné reťazce kolonizujú náš duševný svet a redukujú ho na prázdne konzumné gestá. Hodnoty individualizmu a konzumerizmu premenili morálku ľudí na prázdny sebecký hedonizmus. Celý tento kolotoč manipulácie pripomína podľa Kleinovej „fašistický štát, v ktorom všetci stojíme v pozore pred komerčnými značkami a máme len nepatrné možnosti niečo kritizovať, pretože naše noviny, televízne stanice, internetové servery, ulice i obchody sú podriadené záujmom nadnárodných korporácií.“

Slávny psychoanalytik Erich Fromm to vystihol, keď napísal, že modernú kapitalistickú spoločnosť ovláda chuť vlastniť, nie túžba žiť. V dnešnom svete „som tým viac, čím viac mám; teda musím prechovávať nepriateľské city voči druhým: ku svojim zákazníkom, ktorých chcem podvádzať; ku svojim konkurentom, ktorých chcem zničiť; ku svojim robotníkom, ktorých chcem vykorisťovať. Nemôžem byť nikdy uspokojený, pretože moje želania nikdy nekončia: musím závidieť tým, čo majú viac a báť sa tých, ktorí majú menej. Konzumný postoj by najradšej zhltol celý svet. Konzument je večné dojča, ktoré kričí, lebo chce fľašku.“ 

Ešte ďalej zachádza Sigmund Freud, keď píše, že orientácia na vlastnenie sa vyskytuje predovšetkým u detí a je patologická, ak zostáva natrvalo. Takýto človek je vlastne neurologickou a duševne chorou osobou, ktorej sa vo freudovskej psychoanalýze hovorí „análny charakter“.

Samozrejme, to Freud nehovorí o vás, neplašte sa a ďalej spokojne nakupujte zbytočnosti. 

Svet nenažrancov a svet chudákov

Indická kritická teoretička Arundhati Royová hovorí, že India je dnes rozdelená na dva svety: jedným je tzv. nablýskaná India, a teda India luxusu, India boháčov, India navoňaných konzumentov; druhá je tzv. všedná India, a teda India slumov, chudoby a špiny. Toto rozdelenie neplatí len pre Indiu, platí pre celý svet. Úzka vrstva, povestné 1% obyvateľstva, žije v extrémnom blahobyte, zatiaľ čo väčšina svetovej populácie žije v extrémnej chudobe a v katastrofálnych podmienkach. 

Čisto štatisticky na svete žije okolo 800 multimiliardárov, ktorých majetky sú väčšie než HDP niektorých štátov, a potom ešte zopár miliónov dobre situovaných príslušných vyššej strednej triedy. Tých nájdete nakupovať v špičkových elitných obchodoch. Kulisu im vytvárajú závistlivé nižšie stredné triedy, ktoré nájdete v nákupných centrách ako slintajú pred výkladmi a snívajú o tom, čo si jedného dňa kúpia, keď konečne zbohatnú. Jasné, nezbohatnú, ale vidina bohatstva ich hreje pri srdci a tak vytrvalo otročia korporáciám, aby nádej neumrela. Medzitým si vystačia s fejkmi a dlhmi. 

Druhú skupinu tvorí povestných 99% obyvateľstva, ľudia pretĺkajúci sa zo dňa na deň. Do tejto skupiny patria aj tie tri miliardy ľudí (mimochodom, takmer polovica ľudstva), ktoré žijú v extrémnej chudobe. Patrí do nej aj 16 tisíc detí, ktoré vo svete štatisticky každý jeden deň zomrú na následky chudoby. Pozrite sa na svoje dieťa a opakujte si to číslo: šestnásť tisíc detí denne! Že sa vás to netýka? Veď práve to je ten problém: že pocit horkosti dokážete spláchnuť vanilkovým šejkom z McDonaldu. 

Mimochodom, do tejto skupiny majetkovo exkomunikovaných osôb patria aj milióny bezdomovcov, žobrákov, nezamestnaných, zraniteľných a vykorisťovaných vydedencov. Tých v nákupných centrách nenájdete. Ešte by niekomu cez Vianoce pokazili dojem z nákupov...

Stop buying what they are selling!

Tieto dva svety spolu úzko súvisia: rozmaznaný bohatý svet konzumuje to, čo ponižovaný chudobný svet vyrába, aby vôbec prežil. Ako opisuje Kleinová, „stopy športových topánok Nike napríklad vedú až do pololegálnych robotární vo Vietname, šatôčky pre Barbie vyrábajú malé deti na Sumatre, chýrna produkcia značky Starbucks sa rodí na kávovníkových plantážach Guatemaly a nafta od spoločnosti Shell Oil pochádza zo znečistenej a zbedačenej delty Nigeru“. 

Čo z toho vyplýva? Je to jednoduché: za tragický život ľudí v treťom svete môžeme my všetci, čo udržiavame pri chode tento obludný nespravodlivý systém tým, že kupujeme, čo systém ponúka, od akciových korporátnych tovarov až po neoliberálne politické ideológie. Royová preto celkom jasne vyzýva: prestaňte kupovať, čo vám ponúkajú, odmietnite ich reklamu, ich manipuláciu, ich ideológie, ich vojny. 

Ale opakujem, nič z tohto vás nemusí znepokojovať: po vyčerpávajúcom nákupnom dni si vychutnajte svoj zaslúžený šťavnatý hamburger v miestnom fastfoode a nemyslite na zlé veci. Nekazte si Vianoce nezmyslami o morálke. To by Ježiš určite nechcel. Treba dobre nakúpiť a dobre sa najesť. Presne to by chcel. Čo na tom, že počas každého vášho hryznutia zomrie od hladu jedno uplakané nevinné dieťa v subsaharskej Afrike?! Dobrú chuť.

Šťastné a veselé nakupovanie!

Vianoce sa zmenili na nepoznanie. Vytratili sa z nich dobro a láska. Asi sú vypredané. A kde sa podel Ježisko? Aby som necitoval iba ťažkých intelektuálov a filozofov, odpoveď ponúka slovenská punková kapela Davová Psychóza – jej diagnóza konzumnej éry je exaktná: „Ježiš, ver mi, už sa nevracaj, nepochopil by si, čo sa tu deje, dnešní ľudia by ťa strčili do klietky, kŕmili hamburgermi a na pamiatku by si ťa odfotili.“ 

Na záver už len drobné upozornenie od psychoanalytika: Fromm ubezpečuje, že stupňovanie konzumu nevedie k zvyšovaniu uspokojenia. Konzum je len symbolickým aktom, ktorý slúži vyplneniu vnútornej prázdnoty. Čiže je úplne jedno, koľko si toho kúpite a koľko toho spapáte. Budete stále frustrovaný a pocit naplnenia nikdy nepríde. 

Na rozdiel od skutočných potrieb sú vaše túžby nekonečné. Ja viem, svojim túžbam tiež eufemisticky hovoríte „potreby“. Je to taký malý trik a lepšie to znie, ale všetci vieme, že reálne nepotrebujete 90% vecí, čo ste si za ostatný mesiac nakúpili. Nie, nejde o potreby, ide o túžby a tie jednoducho nemajú prah nasýtenia. Budete ich konzumovať dovtedy, kým nezdevastujeme celú našu prírodu a kým nezdevastujete celú svoju osobnosť, morálku a všetko, čo majú Vianoce symbolizovať: totiž ohľady na iných. 

Ale dosť už. Fakt si nenechajte pokaziť vianočné nákupy. Tuho stisnite krížik, čo nosíte na krku a nakupujte ďalej. Ježiš je s vami. Prajem vám šťastné a veselé.

(Komentár pôvodne vyšiel 20. decembra 2013 na portále Aktuality.Sk.)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára