Rozhovor o spravodlivejšej spoločnosti - pokračovanie

Všetci dnes žijeme v akomsi matrixe, v ktorom naše sny a ašpirácie, názory a presvedčenia, túžby aj obavy ovládajú reklamné agentúry, masmédiá, vyškolení experti na zábavu, organickí intelektuáli, politici a pod. A tí sú všetci tak či onak prepojení s tým, čo v skutočnosti vládne – kapitál. Funguje to jednoducho. Ľudia potrebujú veriť, že svet je lepší? Pustíme im romantický príbeh. Že chcú mať nádej, že nebudú večne chudobní? Vymyslíme lotériu s jackpotom nevídanej peňažnej hodnoty. Že neveria politikom? Poslúži nám usmievavá profesorka. Že sa cítia ubití a frustrovaní? Dáme do telky nejakého úbožiaka, na ktorom sa budú môcť smiať, aby sa cítili lepšie. Že nechcú stále len bojovať, súťažiť a vnímať všetkých naokolo ako súperov a rivalov? Všade podprahovo vsunieme, že je to tak správne, prirodzené a nevyhnutné. A tak ďalej, a tak ďalej. Dá sa tomu vyhnúť? Nie. A v tom je to čaro modernej „demokracie“.

Rozhovor o spravodlivejšej spoločnosti

V knihe Späť k Marxovi? obhajujem demokratický socializmus, ktorý by fungoval na báze samosprávnych podnikov, t.j. kooperatív, kde by boli ľudia ohodnocovaní spravodlivo, a teda na základe svojej pracovitosti. Trh práce by bol teda nahradený. Trh tovarov a služieb by však mohol byť zachovaný. Štát by tento trh reguloval a plnil významné redistribučné funkcie. Tento projekt obhajujú mnohí neomarxisti pod názvom “trhový socializmus”. Jeho predpokladom je prísne dodržiavanie ľudských práv, čo najväčšia obhajoba participatívnej demokracie a slobodná diskusia.