Môj rok 2013: boj na štyroch frontoch

Je koniec roka, a teda aj čas bilancovať. Skúsim čo najstručnejšie zhodnotiť rok 2013 v politike z hľadiska mojich aktivít. V politike mám štyri priority, ktoré spája boj za sociálnu spravodlivosť, emancipáciu a ochranu tých najslabších. Moje priority vychádzajú z toho, čo som celý život obhajoval vo svojich filozofických knihách, politologických štúdiách a článkoch v Slove, a teda progresívny a demokratický socializmus. Som vyhranený ľavičiar a to bude navždy utvárať moju politickú činnosť. 

Zavri si oči, Ježiš, idú Vianoce!

Vianoce sú vraj časom lásky a porozumenia. Pre kresťanov v sebe nesú hlboký mystický náboj, nečudo, oslavuje sa narodenie ich spasiteľa Ježiša Krista. Hovorí sa o súcite, o pomoci blížnym, o dobrote, o empatii. A pritom je to celé čoraz viac len o jednom: dobre nakúpiť a dobre sa najesť. Zabudnite na Ježiška, na povrch sa derie úplne nové náboženstvo – konzumizmus. V slovenčine by to chcelo novotvar - nákupníctvo. 

Kladivo na čarodejnice?

Tohtoročný advent sa na Slovensku začal veľmi smutne. Namiesto výziev k láske a porozumeniu si veriaci ľudia v kostoloch vypočuli pastiersky list, v ktorom sa biskupi vyhrážali božím trestom voči všetkým, ktorí podporujú emancipáciu žien a práva sexuálnych menšín. Biskupi používali pejoratívne a nenávistné slová ako „sodomská ideológia“ či „kultúra smrti“, za ktorými nasledovali priame politické výzvy k nevoleniu tých, čo v politike obhajujú iné ako extrémne konzervatívne názory našej cirkvi. Mrzí ma, že slovenská cirkev takto nešťastne vstúpila do politického boja; mrzí ma, že to veľmi necitlivo urobila v čase Vianoc; a mrzí ma, že tak navyše činí v priamom protiklade k tomu, čo hlása najvyššia pozemská autorita katolíkov, pápež František.