Vidovdan 1999

Štrnásť rokov dozadu, presne 24. marca 1999 NATO zahájilo bombardovanie Juhoslávie. Mal som vtedy 19 rokov a hrozne som sa hanbil za rozhodnutie Dzurindovej vlády, ktorá povolila prelet amerických stíhačiek cez naše územie. Vrela vo mne zlosť a musel som to dať von: napísal som pieseň Vidovdan 1999. Text som zasadil do pohansko-slovanskej tematiky, ktorá bola typická pre vtedajšie blackmetalové kapely, ale základné posolstvo piesne sa nachádza v odpore proti všetkým nespravodlivým vojnám a v kritike NATO. Árie prekrásne odspievala moja mama Jana Blahová, v texte zaznela aj srbština a dokonca aj slávne Mor ho!. Hudobne som sa inšpiroval vseličím, od Chopinovej Daždovej kvapky az po Helloween a Slayer. Nakoniec z toho vzišla metalová balada, ktorá dodnes vyjadruje môj odpor voči bombardovaniu Juhoslávie. V tomto netradičnom blogu pripájam túto pieseň - Ethereal Pandemonium: Vidovdan 1999 - a pripájam aj text.

Deti kvetov a deti hamburgerov

V marci 1968 došlo k masakre obyvateľov vietnamskej dediny My Lai, ktorú má na svedomí americká armáda. Zomreli stovky nevinných ľudí. Dedina bola vyhladená. Tohto roku si pripomíname okrúhle 45. výročie tejto strašnej tragédie. O udalostiach z My Lai sa svet dozvedel až v roku 1969, no vojna vo Vietname už v roku 1968 vyvolala na západe vlnu odporu a bola rozbuškou pre študentské revolučné hnutie. Ešte vo februári 1968 stihla americká armáda zrovnať so zemou mestečko Ben-Tre. Pri tejto udalosti sa vyjadril jeden z vysokých predstaviteľov U.S. Army nasledovne: "Jediný spôsob, ako zachrániť Ben-Tre, je zničiť ho." Tisíce ľudí uhoreli po bombových a napalmových náletoch, medzi nimi ženy a deti.

Matičiar, ktorého si vždy budem vážiť

Na čele Matice slovenskej by dnes asi máloktorý ľavičiar hľadal zmysluplné ideové inšpirácie. Napriek tomu by sme nemali zabúdať, že kedysi na čele tejto inštitúcie stál človek, ktorý dobre vedel, že vlastenectvo si nemožno pliesť s ľudáctvom. Tento človek si úctu zaslúži. Po celý svoj život bol vyhraneným ľavičiarom, antifašistom a vlastencom. Hovorím o spisovateľovi Vladimírovi Mináčovi, ktorého považujem za jednu z najvýraznejších osobností povojnovej slovenskej ľavicovej inteligencie. 

Chávez na rozdiel od SME nepohŕdal ľuďmi

Hugo Chávez bol demokraticky zvoleným prezidentom Venezuely. Väčšina občanov tejto krajiny mu viackrát po sebe vyjadrila svoju podporu. Dôvodom boli jeho sociálne programy (misie) či podpora družstiev. Dôvodom bolo prerozdeľovanie národného bohatstva krajiny (ropy) všetkým Venzuelčanom, najmä chudobným, bohatstvo, ktoré si predtým privlastňovala len hŕstka akcionárov nadnárodných koncernov. Chávez kládol dôraz na vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. Peter Morvay, komentátor denníka SME, si myslí, že takáto ľavica nemá byť: nemá myslieť na chudobných, nemá hľadať alternatívy neoliberalizmu, nemá podporovať vzdelanie a zdravie pre všetkých. Obávam sa, že Morvay sa mýli. Venujem sa ľavicovej teórii dlhé roky a môžem komentátorovi denníka SME odporučiť jediné: nech sa radšej vyjadruje k pravici, ktorej ako pravičiar očividne rozumie lepšie. 

Odpočívaj v pokoji, Hugo!

Šiesteho marca 2013 som svojmu kolegovi do Venezuely poslal kondolenčný list, aby som si uctil pamiatku Huga Cháveza, politika, ktorého som si vážil ako významnú ľavicovú osobnosť 21.storočia. Z Bratislavy odišiel list v tomto znení: Vážený pán predseda, s veľkým zármutkom som prijal správu o úmrtí pána prezidenta Huga Cháveza, ktorý bol dlhé roky nádejou pre politickú ľavicu v celom svete. Bol jeden z mála politikov, ktorí ponúkali progresívnu alternatívu neoliberalizmu. Vdýchol Latinskej Amerike nové sebavedomie a novú sociálnejšiu tvár. Preto si ho vždy budem úprimne vážiť a považovať ho za skutočného ľavičiara.

Ukážme fašistom, čo je to skutočné vlastenectvo!

Nedávno sa nad mojimi vyhranene antifašistickými názormi pohoršoval jeden známy, ktorý o sebe rád vyhlasuje, že je ľavičiar. Vraj, ako môžem kritizovať klerofašistický vojnový slovenský štát. Že čo som to za vlastenca. Vyvalil som na neho oči a spýtal sa ho, či nezošalel: Slovenský štát bol predsa obludný totalitný režim, ktorý posielal na smrť svojich občanov. V boji proti nemu umierali hrdinovia v Slovenskom národnom povstaní, vrátane sociálnych demokratov či komunistov. Pýtal som sa: ako môžeš byť ľavičiar a hlásiť sa k SNP a jedným dychom obhajovať Jozefa Tisa a fašistický Slovenský štát? Však to je taká schizofrénia, že by si mal vyhľadať odbornú pomoc. 

Zabudnite na Stalina, súdruhovia!

Nedávno som publikoval blog „Ľavičiari, starajme sa o ľudí, nie do ľudí!“, v ktorom som vyjadril znepokojenie nad niektorými ľavičiarmi, ktorí vyznávajú konzervatívne, až autoritatívne hodnoty. Niektorí takýto zblúdenci na môj blog reagovali a nestačil som sa čudovať, aké svojrázne politologické konštrukcie dokázali vyskladať. Očividne si bude treba zopakovať základné politologické delenia. Takže, poďme na to.