Kuba je jednou z mojich srdcových krajín, takže jej vždy budem držať palce. Napokon, patrím medzi jedného z mála slovenských parlamentných politikov, ktorý nosí na tričku portrét kubánskeho politika, hoci argentínskeho pôvodu. Čo považujem z hľadiska Kuby za najväčší škandál, to je ekonomické embargo. Ide presnejšie o ekonomickú blokádu Kuby zo strany Spojených štátov amerických. To je naozaj niečo, čo udupáva Kubu a práve to je aj príčinou jej ekonomických problémov. Táto blokáda trvá už od Kennedyho a aj keď dávno skončila studená vojna, stále nebola zrušená. Pritom žiaden dôvod pre ekonomickú blokádu neexistuje, iba ponižuje ľudí na Kube a ubližuje im. Táto ekonomická agresia nikam nevedie. Vie to celý svet okrem Spojených štátov amerických.
Ďalším problémom Kuby je porušovanie ľudských práv, o ktorom hovorili kolegovia z pravice. Hovorím o mučení, ponižovaní a neoprávnenom trestaní ľudí na kubánskom území. Áno, hovorím o porušovaní ľudských práv na americkej základni Guantánamo, ktorá je na Kube. Lenže s ňou kubánska vláda nemôže nič urobiť.
Za Batistu bola Kuba „bordelom“ USA
Ďalšia vec, ktorú by som chcel zdôrazniť je, že EÚ sa v poslednom čase naozaj Kube snaží trochu viac pomáhať a je to veľmi dobrý signál. Trinásť členských krajín EÚ sa za ostatné roky odhodlalo bilaterálne riešiť vzťahy s Kubou. Otázkou je, prečo sa k takémuto niečomu neodhodlalo aj Slovensko. Je najvyšší čas. Je to európsky trend, ktorý treba podporovať.
Pravičiari často hovoria, že na Kube sa kvôli komunistickému režimu žije zle. Len si treba spomenúť, ako sa žilo pred rokom 1959. Výbornou ilustráciou je film Krstný otec, ktorý asi pozná každý. Tam je vtedajšia Kuba verne vykreslená ako obyčajný „bordel“ USA. Chodili tam najväčší mafiáni, aby robili biznis, kým obyčajní Kubánci hladovali. Asi málokto bude trvať na tom, že za diktátora Batistu bolo na Kube dobre. Nie, nebolo. A keď sa dnes hovorí, že Kuba je na tom zle, zabúda sa na to, že je to karibský ostrov, rozvojová oblasť, ktorú nemožno porovnávať so Švédskom či Nórskom.
Porovnávajme porovnateľné
Ak chceme hovoriť o tom, ako sa ľudia majú na Kube, potom to porovnávajme s krajinami, ktoré sú porovnateľné s Kubou. Zistíme, že ostatné karibské štáty z tejto oblasti sú v ďaleko horšom stave ako Kuba. Ak nerátam miniatúrne štáty ako Dominika či Grenada, kde žije pod 100 000 obyvateľov, tak v Karibiku nachádzame zlyhané štáty ako Haiti, prípadne štáty ako Jamajka či Dominikánska republika, kde je najväčšia kriminalita na svete a život tam ovládajú gangy, drogy, prostitúcia. V porovnaní s takýmito štátmi je Kuba raj stability.
Jediné štáty, ktoré sa v tejto oblasti majú dobre, sú menšie štátiky ako Bahamy, Barbados či Antigua. Ale dôvod je jediný: funguje tam tzv. offshorová ekonomika. To znamená: sú to daňové raje. Paradoxne, tieto štáty sú pre EÚ ďaleko väčším problémom než Kuba, pretože si v nich prepierajú peniaze všetci daňoví kriminálnici a preto chýbajú peniaze od najbohatších v našich rozpočtoch. Čiže tieto karibské štáty sú problém pre EÚ a nie Kuba, ktorá nikomu v Európe neubližuje. Takže keď si Kubu porovnáte s porovnateľnými krajinami, tak Kuba je v tomto regióne naozaj bázou stability a relatívne dobrej životnej úrovne. Je tam pre ľudí dostupné zdravotníctvo, školstvo, atď.
Kuba a ľudské práva
Samozrejme, nikto nie je nadšený, ak hovoríme o porušovaní ľudských práv na Kube. Treba si však uvedomiť, že Kuba sa cíti ohrozená a oprávnene: jej veľký a mocný sused USA ju ekonomicky blokuje desiatky rokov. Nie tak dávno tam bola vojenská invázia v Zátoke svíň. Asi ťažko sa môžu cítiť bezpečne. Sú ohrozovaní Spojenými štátmi americkými a kubánskymi mafiánmi z Miami. Štát sa bráni: veď jeho územie leží na hraniciach veľmoci, ktorá ho chce zničiť a vôbec sa tým netají.
A preto, hoci nikdy nebudem obhajovať žiadne porušovanie ľudských práv, treba sa na veci pozerať v kontexte, a nezužovať porušovanie ľudských práv len na Kubu, keď sa deje v polovici prozápadných spriatelených krajín z Afriky, Ázie či v polovici proamerických latinskoamerických krajín, voči ktorým Spojené štáty prekvapivo nemajú výhrady, napríklad Honduras.
Čiže ešte raz: Kuba má moje sympatie a Kube treba pomáhať. Budem držať palce tým európskym politikom, ktoré sa k tomu odhodlali a ktorí chcú s Kubou spolupracovať. Venceremos.
(Príspevok je voľným prepisom prejavu, ktorý som ako poslanec predniesol 21. novembra 2013 v rámci diskusie počas zasadnutia Zahraničného výboru NR SR pri rokovaní o zameraní činnosti Veľvyslanectva SR na Kube so sídlom v Havane.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára