Prvý máj na Slovensku slávime nielen ako Sviatok práce, ale aj ako deň, kedy Slovensko v roku 2004 vstúpilo do Európskej únie. V tejto súvislosti som presvedčený, že náš vstup do Európskej únie bol rozhodujúcim historickým okamihom pre novodobé dejiny Slovenska a potvrdil, že Slovensko chce kráčať cestou mieru, humanity, ochrany ľudských práv a európskej solidarity.
Slovensko vstupovalo do EÚ s prísľubom, že sa priblíži západoeurópskemu modelu prosperujúcich sociálnych štátov, ktoré svojim občanom garantujú vysokú sociálnu ochranu a dôstojný život. Po skúsenostiach s predátorským kapitalizmom z 90. rokov 20. storočia a surovými neoliberálnymi experimentmi z obdobia 2002-2006 mala Európska únia pomôcť ukotviť na Slovensku civilizovaný a stabilný model sociálno-trhového hospodárstva.
V kontexte Sviatku práce je tragédiou, že ešte aj v 21. storočí žijú milióny európskych občanov v chudobe a bez práce. Na druhej strane mnohé súkromné banky, nadnárodné korporácie a finančné inštitúcie v Európe bezprecedentne bohatnú. Tento kontrast je v príkrom rozpore s ponímaním sociálnej spravodlivosti, ku ktorému sa vyspelá Európa priklonila po druhej svetovej vojne. Európska únia viac nemôže tolerovať, aby bohatí bohatli a chudobní chudobneli.
Hospodárska kríza nemôže byť výhovorkou pre zlú distribúciu bohatstva v spoločnosti. Európska únia sa musí vrátiť na cestu solidarity a omnoho výraznejšie posilniť svoju sociálnu dimenziu. Ak sa jej to nepodarí, ďalšie prvé máje budú v znamení narastajúcich sociálnych protestov a rastúcej politickej nestability, ktorá môže ohroziť celý projekt európskeho zjednotenia. Prvý máj by mal byť výstrahou, že bez sociálneho zmieru nie je udržateľný žiaden ekonomický systém, a že sociálna nerovnosť v Európe seriózne ohrozuje aj demokraciu a ľudské práva.
Pan Blaha, jeden pre Vas. Chran nas Boh od ludi, ktori zmyslaju ako Vy.
OdpovedaťOdstrániťhttp://jarunek.blogspot.sk/2013/11/socialisticki-pokrytci.html
A jeden pribeh:
OdpovedaťOdstrániťTakto krásne to ešte nikto nevysvetlil Jeden americký profesor ekonómie na miestnej vysokej škole nikdy nenechal prepadnúť jediného študenta, ale v poslednej dobe nechal prepadnúť rovno celú triedu . Trieda trvala na tom, že Obamov socialistický model funguje, že nikto by nemal byť chudobný ani bohatý, všetci by mali byť zhruba na rovnakej úrovni. Profesor povedal : " OK, urobíme v tejto triede experiment Obamovho plánu. Známky z jednotlivých testov spriemerujú a všetci tak budú dostávať rovnakú známku ako je priemer triedy, takže nikto neprepadne, ale nikto ani nedostane za 1. " Po prvom teste boli známky v priemere a každý študent dostal za 2. Študenti, ktorí tvrdo študovali, boli trochu sklamaní a študenti, ktorí študovali málo, boli spokojní. U ďalšieho testu študenti, ktorí študovali málo, študovali ešte menej a tí, ktorí študovali veľa, sa rozhodli, že im priemer stačí, takže aj oni študovali málo . V tomto teste bol priemer 4 ! Nikto nebol spokojný . Pri treťom teste bol priemer 5. Ako skúšky pokračovali, priemer sa nikdy výrazne nezvýšil, všetko sa zvrhlo v následnej hašterenie, obviňovanie a nadávky . Nikto nechcel študovať v prospech niekoho iného. Na ich veľké prekvapenie všetci prepadli. Profesor konštatoval, že rovnostárske rozdelenie už z princípu nemôže fungovať, pretože odmena za prácu môže byť skvelá, ľudia môžu mať motiváciu uspieť, ale keď si vláda celú odmenu vezme, nikto sa nebude snažiť alebo nebude chcieť uspieť. Päť viet, ktoré sa vzťahujú k experimentu: 1. Nemôžete legislatívou urobiť z chudobných prosperujúcich a prosperujúcich legislatívne odstaviť od príjmov . 2. Čo dostane jeden človek, bez toho aby si to odpracoval, to musí odpracovať iný človek, bez toho, aby za túto činnosť dostal odmenu . 3. Vláda nemôže dať nikomu nič, bez toho aby si to predtým nevzala od niekoho iného . 4. Nemožno rozmnožiť bohatstvo tým, že sa rozdelí . 5. Ak si polovica ľudí predstavuje, že nemusí pracovať, pretože sa druhá polovica o ne postará a keď druhá polovica zistí, že nie je dobré pracovať, pretože niekto iný bezpracne dostane to, čo oni vytvorili, tak to je začiatok konca každého národa.