Vraj som Karl Marx v národnej rade (reakcia na článok v SME)

Jozef Bugár vo svojom komentári zredukoval komplexnú filozofiu marxizmu na to, že marxizmus robí z ľudí handry. Mýli sa. Moderný marxizmus je silne humanistická filozofia, ktorá výrazne obhajuje slobodu, rovnosť a ľudské práva. Ide o základný filozofický smer, s ktorým pracujú na západných univerzitách tí najvýznamnejší filozofi. Zaujímalo by ma, či Bugár niekedy niečo čítal od Cohena, Roemera, Peffera, Althussera, Habermasa, Fromma, Hardta, Žižeka, Jamesona a ďalších. Zrejme nie, pretože inak by nemohol napísať, že marxizmus robí z ľudí handry. 

Marxizmus nerobí z ľudí handry

Marxizmus má veľa podôb: analytický, štrukturalistický, postmoderný, klasický... Bugár si vybral ten jediný, ktorý dnes už nemá žiadnu relevanciu: vulgárno-deterministický. Ešte aj ten pochopil zle. Žiadna podoba marxizmu netvrdí, že ľudia sú handry. Mnohé marxistické smery (aj to nie všetky) vychádzajú z toho, že spoločnosť a najmä ekonomické postavenie človeka má rozhodujúci vplyv na našu identitu. Klasický marxizmus sa snaží spoločnosť vnímať ako súbor ekonomických vzťahov, ale nikto, až na okrajových stalinistov, ktorí už dávno nikoho nezaujímajú, nikdy nespochybňovali význam človeka a jeho konania.

Mimochodom, zásadný vplyv systému a spoločenských vzťahov obhajujú aj úplne iné filozofické smery, vrátane štrukturalizmu. Podľa Bugára je asi aj štrukturalizmus niečím nehumánnym a škodlivým, veď podľa jeho zjednodušujúcej logiky sú aj v teóriách štrukturalistov ľudia iba "handry"! Bugár očividne pripúšťa len jedinú metodológiu: individualizmus. Niečo mi to pripomína: je len jedna pravda, jeden správny pohľad a smieme veriť len jednej ideológii. Neuvažovalo sa takto nejako v stredoveku? Či za totality? Je naozaj predstava našich slovenských „liberálnych demokratov“ o otvorenej spoločnosti takáto sploštená?

Treba rozlišovať, aký svet je a aký svet chceme mať

Hrozne by ma zaujímalo, ako Bugár vyučuje dejiny filozofie: pri Aristotelovi musí plakať od smiechu, pri Heglovi vulgárne nadáva, Marxa odignoruje a pri Foucaultovi vrieska od nepríčetnosti ? Z jeho článku nadobúdam pocit, že takto nejako vníma každý filozofický smer, ktorý nie je individualistický. Dovolím si pripomenúť všetkým extrémnym liberálom, podľa ktorých je spoločnosť len nezáväzným súborom slobodných individualistov, že ak by nebola možná určitá miera zovšeobecnenia spoločenských vplyvov a trendov, neexistovala by ani sociológia, ani ekonómia. Žiadna z týchto humanitných vied nedegraduje človeka na handru a už vôbec to nerobí marxizmus. Holistické a historicko-materialistické teórie vo svojej deskriptívnej časti (aký svet je?) jednoducho skúmajú historické trendy, ekonomické zákonitosti či spoločenské vplyvy. Na tom nie je nič zlé.

Vo svojej preskriptívnej časti (aký chceme, aby svet bol?) sú marxistické teórie vysoko humánne a obhajujú sociálne spravodlivý systém, v ktorom tie najnižšie spoločenské triedy budú mať zabezpečený dôstojný život a v spoločnosti nebudú krkolomné sociálne nerovnosti medzi bohatými a chudobnými. Podľa marxizmu sú ľudia handrami skôr v kapitalistickej spoločnosti. Ale to už Bugárovi nevadí, lebo pozíciu „handier“, ktoré po celom svete otročia na nadnárodné korporácie, si podľa našich liberálov dobrovoľne vybrali. Veď predsa nemuseli zobrať ponižujúci a zle platený džob. Mohli „slobodne“ umrieť od hladu. Aké jednoduché!

Realizmus a Ukrajina

Časť o Ukrajine v Bugárovom článku je argumentačne ešte slabšia, než časť o marxizme. Vo svojej interpretácii sporu o Ukrajiny vychádzam z medzinárodnopolitického realizmu (Morgenthau, Mearsheimer, Waltz), nie z marxizmu (Wallerstein, Cox, Rosenberg), čiže jeho článok je nielen nepochopením marxizmu, ale aj nepochopením mojej argumentácie. Svojim študentom na vysokej škole vždy na prvej hodine vysvetľujem, nech oddeľujú opisnú, realistickú časť teórie (deskripcia) od častí, kde teória niečo morálne obhajuje (preskripcia). Ak realizmus opisuje (!) geopolitické spory ako súboje veľmocí o vplyv a moc, neznamená to, že realisti to aj obhajujú (!).

Podobne argumentujem aj ja v prípade USA a Ruska. Obe sú veľmoci a obe sa často správajú arogantne. Zatvárať oči nad americkými agresiami v Iraku či v Juhoslávii a potom veľkohubo nadávať na Rusko kvôli Ukrajine, je jednoducho pokrytecké. Ak niekto realisticky interpretuje medzinárodné vzťahy, zistí, že zlé veci robí jedna aj druhá strana. To platí aj v prípade Ukrajiny a jej suverenity.

Kto umiera v mene západného ľudskoprávneho "heroizmu"?

Realizmus nespochybňuje slobodu Ukrajincov, len ju zasadzuje do reálneho mocenského kontextu: na východe Ukrajiny je región, ktorý si neželá prozápadné smerovanie a kultúrne má bližšie k Rusku. Prečo by sa mal tento región stať „figúrkou“ či „handrou“? Alebo slobodne možno vyjadriť svoju vôľu iba v prípade, ak je táto vôľa prozápadná?
Bugár za jediný morálny postoj považuje rusofóbiu. Nesúhlasím. Vybrať si stranu, ktorej fandím, nie je postoj štátnika ani humanistu: je to postoj futbalového chuligána, ktorý silou mocou potrebuje niekoho nenávidieť.

Robiť z Ruska netvora a z ľudských práv nástroj vojenského ťaženia nikomu v tomto spore nepomôže, najmä nie ukrajinským občanom, ktorí dennodenne umierajú kvôli geopolitickému sporu, ktorému sa dalo vyhnúť. Lenže to by západní ideológovia museli rozmýšľať realisticky a nevyhrocovať spor do nekompromisného ideologického súboja číreho Dobra a Zla: dnes totiž za tento verbálny ľudsko-právny „heroizmus“ nezomierajú ich deti, ale deti nevinných Ukrajincov.

Chcem mier - je to nehumánne?

Moje preskriptívne posolstvo ohľadom Ukrajiny je čisto humánne: nechcem, aby ľudia na Ukrajine ani nikde inde umierali a nechcem, aby ľudia na západe či v Rusku žili v nenávisti a oslabovali sa vzájomnou ekonomickou vojnou. Nechcem, aby sa kvôli geopolitickému sporu obetovali tisíce nevinných Ukrajincov, ktorí dnes umierajú v Donbase. Chcem mier. Ak sa to Bugárovi zdá byť príliš komunistické a marxistické, tak áno, v tom prípade ma pokojne môže považovať za Karola Marxa v národnej rade. Možno jedného dňa Marxovu filozofiu aj pochopí.

Zatiaľ to vyzerá tak, že jeho celý filozofický diapazón končí pri schéme "totalitný Marx" verzus "slobodný Popper". Za takéto absurdné skratky by ho na každej katedre filozofie na západ od Ašu vyhlásili za nepríčetného. Mrzí ma, že takíto nepripravení a zaujatí ľudia učia filozofiu. Mrzí ma, že takíto nepripravení a zaujatí ľudia píšu do slovenských médií. A mrzí ma, že sa učitelia filozofie nechávajú zneužiť na šírenie rusofóbie. Každý priemerne sčítaný človek, ktorý vie aspoň niečo o filozofii, musí vidieť, že predmetný komentár ukázal len jedno - že Bugár je dobrý akurát tak ako komentátor SME. Jasné, výhodou SME je, že v takomto primitívnom plátku si o sebe ozaj aj ten Bugár môže napísať, že je filozof, to áno. Takže, gratulujem k článku, pán "smečkársky filozof" Bugár, pozdravujte odo mňa ďalšie smečkárske intelektuálne hviezdy, jedinečných filozofov a slávnych mudrcov Schutza a Morvaya.


V skrátenej a upravenej verzii vyšla moja odpoveď na článok Jozefa Bugára v SME 16. októbra 2014.