Nechceme Európu à la Monsanto!

V dňoch 1. – 2. decembra 2014 sa v Ríme konal summit parlamentných výborov pre európske záležitosti (tzv. COSAC). Národnú radu SR som na summite reprezentovali z pozície predsedu eurovýboru ja, slovenskú delegáciu dotvárali poslanec Štefan Gašparovič (obaja Smer-SD) a poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO). Na fóre vystúpil taliansky premiér Matteo Renzi, ktorý zhodnotil talianske predsedníctvo v EÚ. Celá slovenská delegácia sa jednotne kriticky vyjadrovala predovšetkým k pripravovanému Transatlantickému partnerstvu pre obchod a investície (TTIP). Otvoril som aj viaceré ďalšie témy. Svoje príspevky prinášam v plnom znení, v preklade z angličtiny.

Dubčekovský sen v ohrození

Rád by som poďakoval pánovi premiérovi Renzimu za jeho dynamický proeurópsky prejav. Bol by som však v jednom ohľade kritickejší – mám na mysli transatlantické partnerstvo, TTIP. Všetci si spomíname, že veľký taliansky politik Altiero Spinelli kedysi volal po socialistickej Európe, nie po voľno-trhovej Európe. Rovnaký cieľ – demokratickú socialistickú Európu – mal aj veľký slovenský politik Alexander Dubček. Problém je, že TTIP nie je ani o sociálnych, ani o demokratických snoch.

TTIP ohrozuje náš európsky sociálny aj environmentálny model. Mali by sme bojovať za viac sociálnej rovnosti a sociálnej slobody pre európskych občanov, nie za menej, ako je to v liberálnej Amerike. TTIP ohrozuje aj našu demokraciu. Transnacionálne korporácie budú môcť využívať mechanizmus ISDS, aby trestali suverénne štáty za to, že demokraticky regulujú verejný priestor. TTIP skrátka ohrozuje sen Alexandra Dubčeka a Altiera Spinelliho. Naopak, vytvára Európu nadnárodných korporácií, Európe ideológie voľného trhu, Európu na spôsob Monsanta. Takúto Európu by sme nemali obhajovať.

Zablokujú národné parlamenty TTIP?

Čo sa týka spolupráce s Európskou komisiou, ocenil by som viac flexibility. Ako predseda európskeho výboru v slovenskom parlamente som v marci poslal pozvánku pre eurokomisára pre obchod De Guchta, aby prišiel do Bratislavy diskutovať o TTIP. Odpovedal, že môže prísť najskôr v októbri, čiže štyri mesiace po európskych voľbách. Iróniou je, že v októbri už pán De Gucht nebol v tej istej pozícii a ja môžem opäť písať pozvánku – tentoraz pre novú komisárku Malmstrőmovú. To len na ukážku, ako „perfektne“ funguje naša spolupráca s Európskou komisiou.

Nerád by som bol skeptický, ale s takýmto prístupom nie je veľká šanca, že národné parlamentu schvália TTIP. A našťastie, TTIP je klasifikovateľná ako zmiešaná zmluva a komisia teda bude potrebovať súhlas aj od národných parlamentov. V tejto súvislosti by som rád ocenil holandskú iniciatívu, ktorá zapojila národné parlamenty do finálneho rozhodovania o TTIP. Komisia by vzhľadom na túto skutočnosť mala začať národné parlamenty konečne rešpektovať.

Ekonomická demokracia na spôsob Meidnerovho plánu

Súhlasím s predrečníčkou z Francúzska, že potrebujeme sociálnu Európu. Ale mám jedno doplnenie. Hovoríme o sociálnom vylúčení chudobných a nezamestnaných ľudí, čo je na mieste. Mali by sme však hovoriť aj o vylúčení pracujúcich, zamestnaných ľudí – o ich vylúčení z rozhodovania vo firmách a o ich vylúčení z vlastníctva firiem.

Spomínam si na myšlienku švédskeho odborárskeho intelektuála Rudolfa Meidnera, ktorý povedal: najskôr sme bojovali za politickú demokraciu, neskôr za sociálnu demokraciu, ale posledné štádium – to najpodstatnejšie – je ekonomická demokracia. To znamená spoluúčasť robotníkov na riadení podnikov (tzv. kodeterminácia), tiež to znamená družstevné kooperatívne vlastníctvo a znamená to aj výrobnú samosprávu.

Demokracia v štáte, autokracia vo firmách - prečo?

Európska únia je vyčerpávaná nekonečnými debatami o politickej demokracii – o kompetenčných sporoch, subsidiarite, žltých kartách. Poďme viac hovoriť o sociálnej a ekonomickej demokracii. Ako je možné, že vo verejnom sektore je demokracia úplnou nevyhnutnosťou, ale v podnikoch ďalej vládne autokracia a nikoho to netrápi?

Toto je otázka, ktorú si položil Rudolf Meidner. Jeho riešením bolo vytvorenie robotníckych fondov (tzv. lontagarfonder). Podľa môjho názoru by takéto robotnícke fondy na paneurópskej škále mohli priniesť viac rastu, viac sociálnej spravodlivosti, rovnosti, inklúzie aj demokracie, a to všetko sú hodnoty, ktoré v sebe zahŕňa stratégia Európa 2020.

Ukrajinu ďalej ovládajú oligarchovia

Rešpektujem a plne podporujem európsku kultúru ľudských práv, ale nemali by sme ju vnucovať iným regiónom sveta. Mali by sme iné kultúry rešpektovať. To platí aj pre Rusko. Slovensko neuznáva odtrhnutie Krymu od Ukrajiny - rovnako, ako neuznáva odtrhnutie Kosova od Srbska. Ale sme veľmi skeptickí voči sankciám. Obyčajní ľudia trpia kvôli ekonomickej vojne a to je hanebné. Výsledky sankcií sú riskantné: ak Putinov režim skolabuje, extrémni nacionalisti môžu v Rusku získať moc. My potrebujeme stabilné Rusko a nie zúrivú nukleárnu veľmoc na hraniciach EÚ. 

Nemali by sme veriť vojnovej propagande o Ukrajine. Táto krajina v minulosti bola ovládaná oligarchami a dnes je takisto ovládaná oligarchami. Je to silne rozdelená krajina a jediné riešenie pre ňu je federácia a neutralita. Ak chceme na Ukrajine mier, mali by sme nájsť kompromis s Ruskom a načúvať aj ľuďom z Donbasu. Tento konflikt nie je žiadnym stretom anjelov a démonov. Je to typický veľmocenský zápas a Ukrajina je jeho obeťou. Nepotrebujeme dnes bombastické riešenia. Potrebujeme riešenia, ktoré sú realistické a mierumilovné. Potrebujeme zlepšovať naše vzťahy s Ruskom. Volám po väčšom realizme, po dialógu, staviam sa za mier!"