Ľavičiari, starajme sa o ľudí, nie do ľudí!

Niekedy ma prekvapuje, nakoľko si ľudia pletú ľavicovú politiku s konzervatívnym paternalizmom. Ľavicová politika vždy bola o rovnosti a solidarite, a preto robila všetko preto, aby ľuďom zabezpečila rovné šance či už v občianskej, politickej, ale najmä v sociálno-ekonomickej oblasti. Preto bojovala za sociálny štát, ekonomickú reguláciu a prerozdelenie bohatstva od majetných k chudobnejším. Týmito krokmi ľavica prospievala aj hodnote slobody, pretože ľuďom dávala zlepšovaním ich sociálnej situácie reálne nástroje na využívanie svojich formálnych práv. 

Priprav sa na čudný svet, synček môj!

Milý Adamko, prišiel si na svet šestnásteho januára do bielej zasneženej Bratislavy. V to prekrásne mrazivé slnečné poludnie som vďaka Tebe zistil, čo je to tá najkrajšia vec, akú človek v živote môže zažiť. Spolu s Tvojou maminou sme veľmi šťastní, že si zdravý a že sa Ti zatiaľ na svete ako-tak páči. Teda, ak takto možno chápať Tvoje prvé nesmelé úsmevy a občasný blažený výraz v tvári. Viem, synček môj, že mi ešte nerozumieš, ale chcel by som Ti aspoň naznačiť, do akého sveta si prišiel a čo Ťa v ňom čaká.

Interview zo SME: O Ficovi, daniach, družstvách, LGBT a komunistoch

Siedmeho decembra 2012 so mnou redaktori denníka SME urobili interview. Na druhý deň bolo uverejnené v SME pod titulkom "Fico je najlepší ľavičiar v Európe, tvrdí Ľuboš Blaha". V rozhovore odpovedám na otázky vo vzťahu k mojej podpore ekonomickej demokracie (výrobnej samosprávy), progresívneho zdaňovania (75% daň pre "Haščákov"), zrovnoprávnenia sexuálnych menšín (LGBT), ale aj vo vzťahu ku každodennej politike (Fico, Počiatek, Chávez, komunisti atď.). Väčšiu časť z tohto rozhovoru pripájam:

Registrované partnerstvá: kiež by to bolo také ľahké...

Portál www.jetotak.sk mi v novembri 2012 uverejnil článok na tému registrované partnerstvá: "Mnohí (zväčša mladí) ľavičiari sa oprávnene pýtajú, prečo SMER-SD nepodporil registrované partnerstvá. Ako viacerí správne dodávajú: veď ide v celej západnej Európe o typickú sociálnodemokratickú agendu! Áno, je to pravda. Ochrana ľudských práv, vrátane práv menšín, je jednou zo základných programových cieľov sociálnodemokratických strán. 

Nepoučiteľné ľudstvo (úvaha na počesť Erica Hobsbawma)

Nemecký filozof Friedrich Nietzsche kedysi hovoril o večnom návrate toho istého. Ako písal: „Večné presýpacie hodiny bytia sa stále znova obracajú – a ty s nimi, zrnko prachu!“ Jeho myšlienka má metafyzický charakter, no v rámci voľnej interpretácie sa pri nej možno odraziť aj pri sociálnej kritike. Ak sa zamyslíme nad (a)sociálnymi reformami, ktoré prináša súčasná doba, zisťujeme, že sa postupne vraciame k situácii, ktorá bola pre pracujúcich ľudí typická v začiatkoch kapitalizmu. Tento vývoj možno len veľmi ťažko nazvať pokrokom. Priblížme si v tejto súvislosti niektoré historické paradoxy, ktoré možno vnímať pri porovnaní 19. a 20.storočia. Je to spôsob, ako najľahšie pochopiť, že súčasné trendy nemožno len tak neproblematicky vnímať iba cez prizmu pokroku a spoločenského napredovania.

Polená štrajkujúcim (Pravda)

Piateho decembra 2012 mi denník Pravda uverejnil článok, v ktorom upozorňujem na čudný omyl poslanca KDH Radoslava Procházku. K tomuto článku výdatnou mierou prispel môj kamarát, ekonóm, ktorý nechcel byť menovaný. Článok vyšiel v Pravde v tomto znení: „Podpora pravicovej opozície štrajkujúcim učiteľom je pokrytecká. Na jednej strane využíva každú možnú príležitosť udrieť si do Smeru, no pod povrchom pohŕda právami a záujmami bežných ľudí stále rovnako, ako keď bola pri moci. Príkladom môže byť poslanec za KDH Radoslav Procházka, ktorý nedávno v blogovom príspevku pod rúškom podpory štrajku napadol najnovšiu novelu Zákonníka práce. Zavádzajúco a lživo.

Prečo mi nebude ľúto za rovnou daňou (HN)

Osemnásteho októbra 2012 mi Hospodárske noviny uverejnili článok o tom, prečo považujem rovnú daň za nešťastie pre Slovensko: „Nedávno som si v HN prečítal, že ľavičiari majú problém „hodiť“ na jednu A4 pár dôvodov v prospech progresívnej dane. Nie je to pravda. V jednej zo svojich politologických kníh (Späť k Marxovi?) som sa obhajobe progresívnych daní obšírne venoval. Vyberiem len tri základné argumenty.