Bratislavské zápisky z podzemia

Pred dvoma rokmi som napísal knižku Matrix kapitalizmu – blíži sa revolúcia?, ktorú som uviedol krátkym príbehom o tom, ako dnes asi vyzerá priemerný mladý mestský človek, ten, ktorý o sebe rád hovorí, že patrí medzi tých úspešných a zväčša veľmi rád kopíruje názory nemenovaného pravicového denníka, prípadne nemenovaného pravicového týždenníka. Keď som počas prezidentskej kampane čítal na rôznych sociálnych fórach urážlivé a nenávistné útoky na tých, ktorí našli odvahu prihlásiť sa k premiérovi, resp. ku kandidátovi ľavice, občas mi napadlo, že tieto útoky od anonymných užívateľov internetu mnohokrát pochádzajú od zúfalých a nešťastných ľudí, akých som opísal vo svojej knihe, v úvodnej kapitole Bratislavské zápisky z podzemia. Nože sa zamyslite, či niekoho podobného nepoznáte aj vo svojom okolí? 

Money, Money, Money

Som mladý mestský človek, celý život bývam v Bratislave, mám liberálne názory na etické otázky, vyštudoval som dve vysoké školy, mám doktorát, napísal som niekoľko kníh. Podľa toho, čo čítam na sociálnych sieťach, ako mladý, vzdelaný, liberálny mestský človek by som mal v prezidentských voľbách voliť kohokoľvek, kto porazí Roberta Fica. Ja však bez mučenia priznávam, že Fica voliť budem a som na to hrdý. Nie preto, že som poslanec parlamentu za stranu SMER-SD. Fica som podporoval aj v čase, keď som nebol v politike a dôvodov je požehnane. 

Kríza na Kryme: Netlačme Rusko do kúta!

Zo situácie na Kryme ide strach. Od prvého okamihu som tvrdil, že Rusko z riešenia krízy na Ukrajine nemožno vynechať. Ukrajina je pre Rusov strategický záujem a dalo sa čakať, že pôjdu až na hranu. To je holý fakt, nie obhajoba. Mimochodom, toto západné mocnosti nevedeli? Západ robí jednu školácku chybu za druhou a teraz sa čuduje, že hrozí vojna. 

Ukrajina - spackaná revolúcia

Keď niekto na Slovensku freneticky netlieska každej nespravodlivosti, čo vyprodukuje Západ, označia ho hneď za boľševika, rusofila, diabla a satanáša. V prípade Ukrajiny vás označia za zástancu prezidenta Janukovyča. Preto hneď na úvod veľmi otvorene vyhlasujem: nemám rád Janukovyča a k jeho arogantnému, oligarchickému a skorumpovanému režimu som nikdy nepociťoval ani tú najmenšiu sympatiu. 

Nacisti sú späť – kto za to môže?

Keď som mal šestnásť rokov a chodil na gymnázium, počúval som metalovú hudbu, nosil dlhé vlasy a spolu s kamarátmi sme chodili do jedného známeho bratislavského parku, takzvaného „pinkáču“, kde sme hrávali na gitarách a pri pive spievali punkové pesničky. Nikto nikomu neubližoval, v parku vládlo porozumenie a tolerancia. 

Sme skutočne na jednej lodi, pán Barroso?

V dňoch 20.-22. januára 2013 sa v priestoroch Európskeho parlamentu v Bruseli konala veľká medziparlamentná konferencia v rámci tzv. Európskeho parlamentného týždňa (European Parliamentary Week). Tento formát združuje poslancov z národných parlamentov EÚ, ako aj predstaviteľov Európskeho parlamentu, aby spolu diskutovali o ekonomických opatreniach a sociálnych otázkach v EÚ. Národnú radu Slovenskej republiky som na tomto zasadnutí reprezentoval ja ako predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti a predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Daniel Duchoň (SMER-SD). Vystúpil som s kritickými prejavmi, v ktorých som zdôraznil, že EÚ musí chrániť svoj sociálny model. Tu je ich znenie.

Môj rok 2013: boj na štyroch frontoch

Je koniec roka, a teda aj čas bilancovať. Skúsim čo najstručnejšie zhodnotiť rok 2013 v politike z hľadiska mojich aktivít. V politike mám štyri priority, ktoré spája boj za sociálnu spravodlivosť, emancipáciu a ochranu tých najslabších. Moje priority vychádzajú z toho, čo som celý život obhajoval vo svojich filozofických knihách, politologických štúdiách a článkoch v Slove, a teda progresívny a demokratický socializmus. Som vyhranený ľavičiar a to bude navždy utvárať moju politickú činnosť.