Ukrajina - spackaná revolúcia

Keď niekto na Slovensku freneticky netlieska každej nespravodlivosti, čo vyprodukuje Západ, označia ho hneď za boľševika, rusofila, diabla a satanáša. V prípade Ukrajiny vás označia za zástancu prezidenta Janukovyča. Preto hneď na úvod veľmi otvorene vyhlasujem: nemám rád Janukovyča a k jeho arogantnému, oligarchickému a skorumpovanému režimu som nikdy nepociťoval ani tú najmenšiu sympatiu. 

Nacisti sú späť – kto za to môže?

Keď som mal šestnásť rokov a chodil na gymnázium, počúval som metalovú hudbu, nosil dlhé vlasy a spolu s kamarátmi sme chodili do jedného známeho bratislavského parku, takzvaného „pinkáču“, kde sme hrávali na gitarách a pri pive spievali punkové pesničky. Nikto nikomu neubližoval, v parku vládlo porozumenie a tolerancia. 

Sme skutočne na jednej lodi, pán Barroso?

V dňoch 20.-22. januára 2013 sa v priestoroch Európskeho parlamentu v Bruseli konala veľká medziparlamentná konferencia v rámci tzv. Európskeho parlamentného týždňa (European Parliamentary Week). Tento formát združuje poslancov z národných parlamentov EÚ, ako aj predstaviteľov Európskeho parlamentu, aby spolu diskutovali o ekonomických opatreniach a sociálnych otázkach v EÚ. Národnú radu Slovenskej republiky som na tomto zasadnutí reprezentoval ja ako predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti a predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Daniel Duchoň (SMER-SD). Vystúpil som s kritickými prejavmi, v ktorých som zdôraznil, že EÚ musí chrániť svoj sociálny model. Tu je ich znenie.

Môj rok 2013: boj na štyroch frontoch

Je koniec roka, a teda aj čas bilancovať. Skúsim čo najstručnejšie zhodnotiť rok 2013 v politike z hľadiska mojich aktivít. V politike mám štyri priority, ktoré spája boj za sociálnu spravodlivosť, emancipáciu a ochranu tých najslabších. Moje priority vychádzajú z toho, čo som celý život obhajoval vo svojich filozofických knihách, politologických štúdiách a článkoch v Slove, a teda progresívny a demokratický socializmus. Som vyhranený ľavičiar a to bude navždy utvárať moju politickú činnosť. 

Zavri si oči, Ježiš, idú Vianoce!

Vianoce sú vraj časom lásky a porozumenia. Pre kresťanov v sebe nesú hlboký mystický náboj, nečudo, oslavuje sa narodenie ich spasiteľa Ježiša Krista. Hovorí sa o súcite, o pomoci blížnym, o dobrote, o empatii. A pritom je to celé čoraz viac len o jednom: dobre nakúpiť a dobre sa najesť. Zabudnite na Ježiška, na povrch sa derie úplne nové náboženstvo – konzumizmus. V slovenčine by to chcelo novotvar - nákupníctvo. 

Kladivo na čarodejnice?

Tohtoročný advent sa na Slovensku začal veľmi smutne. Namiesto výziev k láske a porozumeniu si veriaci ľudia v kostoloch vypočuli pastiersky list, v ktorom sa biskupi vyhrážali božím trestom voči všetkým, ktorí podporujú emancipáciu žien a práva sexuálnych menšín. Biskupi používali pejoratívne a nenávistné slová ako „sodomská ideológia“ či „kultúra smrti“, za ktorými nasledovali priame politické výzvy k nevoleniu tých, čo v politike obhajujú iné ako extrémne konzervatívne názory našej cirkvi. Mrzí ma, že slovenská cirkev takto nešťastne vstúpila do politického boja; mrzí ma, že to veľmi necitlivo urobila v čase Vianoc; a mrzí ma, že tak navyše činí v priamom protiklade k tomu, čo hlása najvyššia pozemská autorita katolíkov, pápež František. 

Kotlebizácia je väčšia hrozba ako Kotleba

Pred dvoma týždňami som navštívil pamätník židovských obetí nacizmu v Berlíne a keď som tam čítal vystavené listy nevinných ľudí, ktorí prišli o svoje rodiny, deti a napokon aj o svoje vlastné životy v koncentračných táboroch, bol som z toho úplne rozcítený a chcelo sa mi kričať od ľútosti a hnevu... V sobotu týmto obetiam mnohí Banskobystričania napľuli do tvárí. Zvolili pravicového extrémistu na post župana a to je škandál. Kotleba je rýdze zlo a na poste župana bude tou najväčšou hanbou Slovenska.