Vojna na Ukrajine: všetko je inak!

Na medzinárodnú politiku sa dá pozerať dvoma spôsobmi. Buď idealisticky alebo realisticky. Podľa idealistov ide v medzinárodnej politike o ideály. Ak napríklad USA vedie vojnu v Iraku, robí tak pre blaho Iračanov, pretože americkým politikom zo všetkého najviac záleží na tom, aby v Iraku šírili slobodu a demokraciu. Podľa realistov je to inak: veľmoci majú svoje bezpečnostné a ekonomické záujmy a podľa toho konajú. Ak napríklad USA klame celý svet, že v Iraku sú zbrane hromadného ničenia, aby mohla rozpútať agresívnu inváziu, sú v tom ekonomické záujmy a niekomu tu ide o ropu.

Podobný spor idealistov a realistov nastáva aj v aktuálnych vojnách. Idealisti vidia šírenie slobody a demokracie tak v prípade Ukrajiny, Ruska, Sýrie či Líbye, zatiaľ čo realisti uvažujú nad týmito spormi ako nad geopolitickým súbojom veľmocí o vplyv.

Buďme realisti, žiadajme nemožné: mier!

Mojou ambíciou je čítať medzinárodnú politiku realisticky. Samozrejme, som presvedčený o ľavicových ideáloch, o tom nemusím nikoho zvlášť presviedčať. Ale zároveň som presvedčený, že vo veľmocenskej politike jednoducho o ideály nejde. V geopolitike ide o moc. Ak niekto pochybuje, odporúčam práce takých amerických (!) teoretikov ako John Mearsheimer či Kenneth Waltz (mimochodom, nejde o žiadnych ľavičiarov ani pravičiarov, sú to nezaujatí analytici).

Aktuálnu krízu na Ukrajine vnímam ako mocenský spor medzi Západom a Ruskom. Idealistické interpretácie považujem nielen za naivné, ale aj nebezpečné: je v nich totiž obsiahnutý element križiackeho imperializmu, podľa ktorých ideme v mene našich hodnôt dobýjať svet, lebo však ide o všeľudské morálne princípy a ideály a nás preto pri srdci hreje pocit kozmickej spravodlivosti. Cítime sa byť skoro takí spravodliví ako Matka Tereza. Áno, sme vlastne také Matky Terezy s tankami a guľometmi. A hádžeme humanitárne bomby... A blablablabla...

Západný imperializmus v mene ľudských práv

Pripomína mi to mesiášsky komplex, ktorému sa v časoch imperializmu hovorilo „bremeno bieleho muža“. Podľa tejto hlúpej predstavy mali kresťania v stredoveku morálnu povinnosť šíriť katolícku vieru do celého sveta, a preto vraj boli križiacke výpravy a všetko to nechutné plienenie Blízkeho východu v súlade s kostolným poriadkom. To isté platí aj pre imperialistické európske mocnosti v 19. storočí, ktoré zasa cítili morálnu povinnosť kolonizovať „zaostalý“ zvyšok sveta, aby vyviedli vraj menejcenné národy z ich mentálnej zaostalosti. Preto kruto vykorisťovali Afriku, Áziu, Latinskú Ameriku.

Takýto komplex má žiaľ západný svet naďalej, hoci vysvetlenia už nie sú primárne náboženské ani rasistické: tentoraz na imperiálnu politiku slúži koncept ľudských práv, ktorý bol nadužívaný najmä pri protiprávnom bombardovaní Juhoslávie, ale popri slobode a demokracii je nástrojom západnej propagandy aj v aktuálnych sporoch. Najsmutnejšie je na tom, že ľudské práva sú krásnou myšlienkou, ktorá si takéto mocenské zneužívanie nezaslúži.

Otvorili Pandorinu skrinku

Priznám sa, že mi takýto imperializmus prekáža a obávam sa, že čoraz viac prekáža aj zvyšku sveta. Aj preto cítiť, že v aktuálnom spore o Ukrajinu má Rusko spojencov po celom svete, vrátane Číny či Latinskej Ameriky. Podobný resentiment voči západnému imperializmu vznikol aj v moslimských krajinách: jeho dôsledkom bol prudký rozmach moslimských fundamentalistov a teroristov. Ich popularita enormne vzrástla kvôli Bushovým vojnám v Afganistane a Iraku, ako aj kvôli ďalším západným vojnám v Líbyi či Sýrii.

Výsledok západného imperializmu: všetky spomínané moslimské krajiny sú kvôli vojenským zásahom Západu znivočené, destabilizované, uvrhnuté do chaosu a krviprelievania. Západným mocnostiam sa situácia vymkla spod kontroly a dnes čelia čoraz silnejšiemu protivníkovi, tzv. Islamskému štátu (ISIL). Odrazu aj militantní jastraby v USA zisťujú, že ich “križiacke“ výpravy spôsobili také zlo, ktoré im prerastá cez hlavu. Možno už poniektorým napadlo, že sekulárne diktátorské režimy v Iraku, Sýrii či Líbyi nakoniec neboli v porovnaní s islamskými fundamentalistami tou najhoršou alternatívou.

Anjeli a démoni

Nastáva zaujímavý obrat a ja som už teraz plný očakávania, ako sa odrazu v západných médiách sýrsky líder Assad, z ktorého za ostatné roky urobili číre zlo, bude odrazu vykresľovať ako v podstate pohodový chlapík. V Sýrii ho totiž Západ odrazu bude potrebovať ako spojenca v boji proti Islamskému štátu. Z titulných stránok západných časopisov odrazu zmiznú karikatúry Assada s krvavými paprčami a nahradia ich obrázky osvieteného sekulárneho lídra.

A popletená západná verejnosť si náhle upraví svoj názor. Len vyčkajte, aké to bude jednoduché!

Presne toto sa robilo v USA už počas druhej svetovej vojny so Stalinom. Keď bolo treba spojiť sa s ním proti nacistom, bol to odrazu vľúdny a kamarátsky Uncle Joe. 

Mediálna manipulácia funguje presne tak, ako to vyhovuje vojnovým zámerom veľmocí. Keď potrebovali rozbiť Líbyu, Sýriu či Irak, tak Kaddáfí, Assad a Hussajn boli najstrašnejší démoni, ale keď sa im to odrazu vymkne z rúk a iniciatívy sa chytia teroristi, tak aj zo sekulárnych diktátorov budú odrazu spojenci a médiá budú skákať tak, ako sa im povie. Najsmutnejšie je na tom, že mnohí ľudia na Západe im takéto psie kúsky stále akceptujú, stačí sa pozrieť na dnešný spor o Ukrajinu a démonizovanie Putina.

Kto začal spor s Ruskom?

Je náhoda, že Putinov režim sa stal v ostatných rokoch terčom rastúcich politických a západných útokov, hoci podobne autoritatívne sa správa asi ďalších sto režimov na svete? Áno, Putin sa správa škaredo k menšinám. Ale zaujímavé je, že podobne škaredo sa k ním správajú aj v ďalších stotridsiatich krajinách sveta, ktoré však čírou náhodu netreba riešiť – terč bol predsa stanovený. Je ním Rusko. A západná verejnosť poslušne nenávidí, koho treba.

Po rokoch stupňovania nenávisti nadíde krok dva: podpora štátneho prevratu na Ukrajine, ktorú dovtedy všetci akceptovali ako neutrálny štát s vplyvom Ruska. Tento mocenský posun sa podľa západných médií udial samozrejme v mene slobody a demokracie. A ľudských práv, aby som nezabudol. Rozvášnené masy Európanov cítia, že bojujú za číre Dobro a Rusko je číre Zlo. Aké jednoduché! Takmer ako v amerických komiksoch o Batmanovi.

Z realistického hľadiska je to však úplne inak: nejde o nič iné, ako o zrejmý mocenský posun. Tam, kde malo vplyv Rusko, ho má po násilnej zmene odrazu Západ. Ruskí stratégovia pochopiteľne neprevzali ideologický príbeh zo západnej tlače a napodiv v tom nevidia boj za slobodu a demokraciu.

Reagujú menej sofistikovane ako Západ: namiesto zložitých a zdĺhavých prevratov, ktoré sa Západu osvedčili pri tzv. farebných revolúciách, reaguje Rusko bez okolkov. Obsadí Rusmi obývaný Krym a podporuje východných povstalcov na Ukrajine. Nič pekné, samozrejme. Západná verejnosť je zhrozená: Rusko predsa šliape po slobode a demokracii, kým Západ sa iba bráni. 

Rozpútal sa „komiksový“ súboj Dobra a Zla. Západniari aj Rusi hltajú vojnovú propagandu, každý tu svoju. Schyľuje sa k vojne.

TTIP – túto skratku si zapamätajte!

Otázka za celým týmto smutným príbehom, ktorý rozpútal hocikto, len nie Rusko, je nasledovná: v koho záujme je dnes kvázi-vojnový spor s Ruskom? Následky už poznáme: Ukrajina bola relatívne stabilná a dnes je úplne znivočená a rozbitá, bez šance na skorý návrat do normálu.

Rusko a Európa sa navzájom oslabujú ekonomickou vojnou. Jediný, kto z tohto príbehu vychádza ako víťaz je USA, ktoré sa môže tešiť, ako vyfaulovalo svojich mocenských konkurentov: odjakživa nenávidených Rusov aj Európsku úniu, ktorú treba „fuckovať“ (aby som použil slová americkej diplomatky). 

Ale aj tak je otázkou, prečo by USA práve teraz mali záujem na takomto spore s Ruskom. Ani oni predsa nepotrebujú vojnu s jadrovou veľmocou. O čo ide? 

Ostáva len hádať. Nemám rád konšpiračné teórie, a tak žiadnu nehodlám rozvíjať. Len sa tak zamýšľam nad tým, že v Európe rastie odpor voči veľkej obchodnej dohode s USA, ktorej sa hovorí transatlantické partnerstvo a ktoré má skratku TTIP. Táto dohoda zmení svet na nepoznanie. A nebude to k lepšiemu.

V Európe sa o TTIP vášnivo hovorí (na Slovensku nie, ale to je klasika, my tu predsa máme svoje dôležité témy, svojich Rytmusov a Rolincové). Podľa kritikov TTIP dovedie Európu k zániku jej sociálneho a environmentálneho modelu a dôsledkom bude faktická kolonizácia Európy americkými korporáciami. Ako ale presvedčiť Európanov, aby sa do tohto biznisu bez reptania zapojili?

Rusofóbia a užitoční idioti

Najlepšie funguje rozsievanie strachu. Treba rozpútať rusofóbiu, podľa ktorej je Putin ako Hitler a vo svojom imperializme sa nezastaví, kým nedobyje celú Európu až po Rejkjavík. Rýchlo treba konať a upísať sa Amerike...

Bill Clinton to svojho času vystihol: ide o ekonomiku, ty blázon! Tú americkú - of course. 

V tejto fáze ostáva dúfať, že v Európskej únii dôjde k osvieteniu, zvíťazí realizmus, dôjde ku kompromisnej dohode a vzťahy s Ruskom sa opäť dostanú do mierovej polohy. Potom možno aj svetová tlač prestane s démonizovaním Ruska a následne aj západná verejnosť odrazu pochopí, že má vlastne Rusko rada a napokon, že aj ten Uncle Vladimir je v podstate vľúdny a kamarátsky...

Medzitým však umierajú ľudia na východe Ukrajiny a ekonomická vojna (sankcie) ubližuje čoraz viac aj našim vlastným občanom, tak robme všetko preto, aby čím skôr zvíťazil zdravý rozum a mier. Táto hlúpa mocenská hra už dostatočne ublížila Ukrajine, Rusku aj Európe. A vojnovým štváčom na oboch stranách sporu stále nedoplo, že si z nich niekto urobil užitočných idiotov.

Realizmus, priatelia!

Komentár vyšiel pod rovnomenným názvom 15. septembra 2014 na portále Aktuality.Sk.