Ďalšia poznámka, definovali ste spravodlivosť: „Spravodlivosť je to, čo funguje.“ Venujem sa teóriám spravodlivosti už niekoľko rokov, napísal som k tomu niekoľko kníh. Môžem vás ubezpečiť, že je to veľmi smiešna definícia. „Fungovalo“ aj otrokárstvo. Definovať spravodlivosť týmto spôsobom je naozaj... skúste si to trošku naštudovať. No a či sa vám to páči alebo nie, ste neoliberál. To nie je nálepka, ani nejaké hanlivé pomenovanie, vy ste politologicky neoliberál, či sa vám to páči alebo nie. Skúste sa prestať hanbiť za toto označenie, buďte na to hrdí. Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem. Pán kolega Brocka, aby som vám aspoň v základoch osvetlil ten politický štýl, ktorý vy kritizujete, že vláda hľadá podporu so sociálnymi partnermi a aj pri vládnom programe vychádzala zo sociálneho dialógu. Tento politický štýl je typický pre škandinávske krajiny, kde je typická vysoká miera hľadania konsenzu. Každý deň zasadá desiatky tripartitných komisií a základnou hodnotou je sociálny zmier. Čo je na tom zlé? Pozrite sa, kde je dnes Nórsko, kde je dnes Fínsko, kde je dnes Švédsko. Váš politický štýl je pochopiteľne iný, chápem. Základom je neoliberálna ideológia, nekompromisné presadzovanie jednej jedinej pravdy od zeleného stola a rozdeľovanie spoločnosti na dobrých aj zlých. Samozrejme, existujú štáty, ktoré tak isto používajú tento štýl – Honduras, Kolumbia, kedysi Chile za Pinocheta, kedysi Argentína za Menema. Takisto mimoriadne „úspešné“ krajiny, že? Zmierte sa s tým, že dnes nastupuje nová éra. Éra sociálno-demokratického dialógu a strieda vašu éru. Éru neoliberálneho monológu. Ďakujem.
Pán poslanec Kaník, mňa zaujala tá vaša politologická vložka o „pohŕdaní demokraciou“, ktorú ste definovali, že teda vláda nehľadí aj na tých, ktorí ich nevolili a že získala „len“ 44 %. Že to hovoríte práve vy, ktorý ste v rokoch 2002 až 2006 zavádzali ťažké reformy bez toho, že by ste mali dohodu, konsenzus naprieč politickým spektrom. Zaviedli ste dôchodkovú reformu po vzore čílskeho diktátora Pinocheta, zaviedli ste poplatky u lekára. Nikoho ste sa nepýtali. Zobrali ste invalidom dôchodky. Nikoho ste sa nepýtali. Zaviedli ste rovnú daň, akú nemajú nikde na svete. Nikoho ste sa nepýtali. Takže tento druh „džupovskej“ demokracie, ktorý ste vy tu zavádzali – ja osobne tomuto druhu demokracie nefandím. A buďte radi, že táto vláda má oveľa viacej politickej kultúry. Nuž a tie vaše latentne rasistické poznámky vo vzťahu k Rómom ani nebudem komentovať...
Pán kolega Miškov, ak prijmeme (podľa mňa) zvrátenú logiku, že výber daní je „trestom“ a že „sociálny štát trestá ľudí za to, že sú úspešní“, tak potom to platí aj naopak. Váš zbožňovaný trh trestá ľudí za to, že sú neúspešní a chudobní. Problém je v intenzite tohto „trestu“. Bohatí sú štátom „trestaní“ tým, že im štát zdaní nejakú časť príjmu, no nehladujú, netrú biedu, majú kde bývať, majú aj tak viac, než všetci ostatní. Trestom trhu pre chudobných, tento trest je ďaleko horší. Ľudí zbavuje dôstojnosti, zbavuje ich základných životných potrieb a uvrháva ich do chudoby. Čiže trošku sa skúste zamyslieť aj nad pozíciou nielen tých bohatých, ktorých neustále obhajujete, ale aj nad pozíciou tých chudobnejších, ktorí potrebujú pomoc štátu.
Osobne si myslím a je to podložené viacerými autormi liberálnej tradície, ktorú vy vyznávate, že to, čo vy nazývate slobodou, by nemalo platiť iba pre tých najbohatších, ale pre všetkých. Čiže, ak je liberalizmus o slobode, mal by podporovať projekt sociálneho štátu, ktorý predkladá táto vláda. To by ste si mali uvedomiť a možno potom aj programové vyhlásenie vlády podporiť. Ďakujem.
Pán podpredseda Fígeľ, len krátka odbornejšia poznámka. Vo svojom príhovore ste použili štyri „izmy“ ako pejoratíva: korporativizmus, etatizmus, komunizmus, kolektivizmus. Čisto z politologického hľadiska by som vás rád upozornil, že dva z nich, „komunizmus“ a „kolektivizmus“ ste použili celkom bezobsažne a spojili ste ich s hodnotami, ktoré sú v Európskej únii mainstreamové. Politologický nezmysel. Ešte paradoxnejšie je, že zvyšné dva „izmy“, „korporativizmus“ a „etatizmus“ ste kritizovali ako politik kresťanskej demokracie, pričom tzv. sociálny korporativizmus je základnou hodnotou sociálnej náuky cirkvi prinajmenšom od Rerum Novarum a etatizmus bol už od Bismarcka základnou hodnotou tradičnej konzervatívnej pravice. Čiže, ak teda chcete kritizovať korene kresťanskodemokratickej politiky, možno sú na to lepšie príležitosti, než diskusia k Programového vyhláseniu vlády. Ďakujem. (Potlesk.)
(Článok bol pôvodne uverejnený na portáli www.noveslovo.sk.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára