O Pinochetovi, Bismarckovi a bielych slonoch (Mám faktickú... 6)

Pán kolega Štefanec, priznám sa, absolútne nerozumiem tomuto trápnemu divadielku, čo tu teraz stvárate vy a vaši kolegovia. Politicky je to absolútne nedôstojné. Keby ste tu boli do nohy celá opozícia a kričali a bojovali za sporiteľov, chápem. No je vás tu dvanásť. Dvanásti apoštoli neoliberalizmu. To zostalo z dnešnej opozície. Gratulujem vám. To je tak niečo trápne, páni kolegovia. Naozaj si neviete ani zariadiť to, aby ste tu boli do nohy, keď vám tak veľmi záleží na týchto veciach. Je to očividne váš záujem, vaša veľká obštrukcia, dookola štvrtý deň hovoriť tie isté pesničky, dookola tie isté pesničky (Výkriky v sále.). Páni kolegovia, je to nedôstojné, je to trápne, je to smiešne.


Teraz: chápal by som keby išlo o niečo vecné, ale vecné argumenty, pán kolega Štefanec? Tri „F“ dnešnej opozície: floskule, frázy, fantázie. Nič ste nepovedali, len tretí deň dookola to isté. Páni kolegovia, ja mám pocit, že toto už ani nie je politika. Vy tu nie ste ako poslanci národnej rady, vy ste tu ako biele kone DSS-iek. Jedine, čo robíte, je, že obhajujete DSS-ky a ich záujem. Biele kone. Páni kolegovia z SDKÚ, odporúčam zmeniť názov vašej strany z SDKÚ-DS na SDKÚ-DSS. Ďakujem. 

Pán kolega Osuský, keď som hovoril o bielych koňoch DSS, tak som mal na mysli skôr kolegu Kaníka a povedzme iných kolegov, ale nie vás. Vás by si podľa mňa nekúpili ani za trest, pretože to, čo tu vy stvárate, to je - by som povedal - skôr v neprospech toho, čo sa snažíte docieliť. O tom svedčí aj to vaše použitie pojmu „neoboľševizmus“ v súvislosti so mnou. To je politologicky, či filozofický termín. Je to primitívne osočovanie a asi by ma to malo uraziť, ale popravde, od vás ma to ani neuráža. Ja si myslím totižto, že vy ani neviete, čo to znamená to slovo. Vy ste dermatológ, venujte sa bradaviciam, venujte sa kurím okám, ale „neoboľševizmus“, prosím, nechajte na politológov. Takže opäť rada, ktorú som už raz použil pri vašej osobe: menej tárať a viac čítať, čítať a čítať. Ďakujem. (Potlesk.) 

Pán kolega Frešo. Hovorili ste jednu hodinu a sedem minút. Slabučké. Ak toto má byť vaša obštrukcia, taký Fidel Castro dokázal v kuse hovoriť aj päť hodín. Vy iba hodinku. Naozaj slabučké. Ale budem vecný. Z hľadiska tej garancie a výnosnosti. Bežné delenie v rámci ekonómie hovorí o troch druhoch dôchodkových plánov. Prvý, kde je určený výnos, výsledok. To je ten prvý pilier. Tomu sa hovorí „defined benefit“. Druhý - určený príspevok, „defined contribution“. Tam máte určené iba to, koľko ten človek dá do toho systému, ale koľko z toho vzíde, netuší. Nemôže vedieť. Pretože a to je pán kolega dôležité, ide o investovanie. Investovanie. Druhý pilier je o investovaní, nie o sporení. To znamená, že vy tu DSS-ku živíte peniazmi a ona z toho vám nemusí dať nič, ak to investovanie nevyjde. V čase konjunktúry sa ešte dalo hovoriť, že však si niečo zarobíme na tom investovaní. Ale v čase krízy? To knieža Myškin je väčší realista ako vy, pokiaľ si myslí, že v čase krízy je možné si niečo našetriť. Nie, pán kolega, nič si nemôžeme našetriť. Prichádza o peniaze štát; prichádza o peniaze občan, ktorý si akože šetrí v druhom pilieri. Jediný, kto neprichádza o peniaze, jediný, kto na tom zarába, sú DSS-ky. Preto vám hovorím páni kolegovia, vy ste tu nieže biele kone DSS-iek, ale priam biele slony DSS-iek. No a posledná poznámka, ak ešte stihnem. Pán kolega, váš predpoklad, že je tu demografická kríza, je správny. To sú objektívne dôvody, pre ktoré je málo peňazí v dôchodkovom systéme. Otázka znie: zvyšuje ten druhý pilier, ten chilský model nejakým spôsobom tie peniaze, tie zdroje v tom dôchodkovom systéme? Nie. On iba individualizuje to riziko. To znamená, Haščák, ten si našetrí. Frešo, Kaník, tí si našetria. Ale bežný robotník, bežná učiteľka, zdravotná sestrička, tí si nenašetria nikdy, pán kolega. A čím viac ľudí bude v druhom pilieri, tým menej bude pre nich. To si uvedomte. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Brocka, ja iba stručne k tým vašim mýtom. Ten prvý mýtus, že ak v druhom pilieri si ľudia nenašetria pri 9%, ako je to možné, že budú mať dôchodok pri 4%. No preto, že tie dôchodky budú vyplácané z prvého pilieru. Neviem čomu nerozumiete, to je úplne jasná matematika. Druhý mýtus podľa vás: ako je možné, že si v prvom pilieri ľudia našetria, keď sa snažíme o viac solidarity. Pán kolega, v Európe existujú dva základné druhy dôchodkového šetrenia alebo sporenia: ten bismarckovský, ktorý máme my, to je ten nemecký, ten kontinentálny; a beveridgeovský, ktorý majú mnohé štáty ako Veľká Británia, Holandsko atď. A vy ste vlastne definovali ten druhý, beveridgeovský: to znamená, v jednom pilieri existuje nejaká solidárna dávka a ten druhý pilier a tretí pilier, to jest buď podnikové alebo komerčné pripoistenie odrážajú tú zásluhovosť. Ale to je legitímny systém, to je úplne v poriadku. Takže neviem vlastne, kde je ten problém, kde vy vlastne vidíte ten zásadný problém. No a z hľadiska tej vašej poznámky o Myškinovi: vy nevidíte rozdiel medzi dvoma pojmami - šetrenie (sporenie) a investovanie. Druhý pilier je o investovaní. Preto som hovoril o kniežati Myškinovi, o hlavnej postave knižky Idiot, pretože v čase krízy si myslieť, že investíciou získam nejaké veľké zdroje, je naozaj - myškinovčina. Ďakujem.

Pán kolega Šebej, nesúhlasím s vami z hľadiska toho vášho hodnotenia Chile. Pinochet a jeho režim niesol jasné známky fašizmu, rovnako ako niesol jasné známky fašizmu režim Mussoliniho, Franca, Salazara, Stroessnera a ďalších. Dúfam, že ani týchto pánov nebudete obhajovať, ako ste obhajovali Pinocheta, ktorý má na svedomí minimálne dve tisíc ľudí, ktorí boli zavraždení, mučení a zmiznutí. Tariq Ali kedysi povedal: Chile chvíľku navonok fungovalo len preto, že bolo tisíce ľudí povraždených a zmiznutých. Ak takto má fungovať dôchodkový systém, tak ste na najlepšej ceste. Z hľadiska tých ekonomických analýz, že či funguje Chile, odporúčam zborník Espinga-Andersena, jedného z najvýznamnejších európskych sociálnych teoretikov, Welfare State in Transition, ktorý by vám mohol k tejto téme niečo viacej povedať, lebo používate podľa mňa nesprávne údaje. Tam ten rozdiel medzi dvoma bratmi Pinerovcami, ten bol na mieste, ja by som to len tak priblížil kolegom: Jose Pinera, to bol ten, čo za Pinocheta potiahol dôchodky ľuďom a Sebastian Pinera, to je ten, čo Václav Klaus mu potiahol to pero v tom slávnom videu na internete. Len aby bolo jasné, že naozaj nejde o toho istého Pineru. Dodal by som ešte toľko, že demografický problém tento chilský model nijako nerieši. To je kľúčové. Nijako nerieši. Ja by som len povedal, že tie úspory na Slovensku (prenesme sa na chvíľu na Slovensko), úspory ľudí v druhom pilieri, dneska majú o 10 % menšiu hodnotu, ako keď tam tí ľudia tie peniaze vkladali. To je ešte väčší trapas ako celý Pinochet, pán kolega. Experiment Chicagskej školy nevyšiel ani v Chile a nevychádza ani na Slovensku. Jediné, s čím s vami môžem súhlasiť, a chcem veriť, že ste to mysleli takto, je tá kritika európskeho rasizmu a diskriminačných stereotypov. Ďakujem.

Pán kolega Poliačik, začnem tým, s čím s vami súhlasím. Začali ste kritikou Bismarcka. Bismarck, to bol jeden sociálny netvor, na tom sa určite zhodneme. Ale bol to sociálny netvor tradičného razenia, to znamená, že mal aj štipku zdravého rozumu a zrátal si, že pokiaľ nespraví sociálne reformy, tak sa mu celý systém rozpadne. Pretože vtedajšie veľmi silné robotnícke hnutie ho, proste, jednoducho zničí. A práve preto prišiel s tými sociálnymi reformami. Rozdiel medzi sociálnym netvorom Bismarckom a sociálnym netvorom Pinochetom je v tom, že ten Pinochet nemal ani toto tradičné razenie a nedokázal použiť zdravý rozum. A takisto jeho nasledovníci na Slovensku, pinochetovci na Slovensku, vaši kolegovia, takisto nedokážu používať zdravý rozum a ideologizujú a len kvôli tomu, čomu André Gorz hovorí „imbecilný ideologizmus“, sme tu zaviedli druhý pilier, ktorý ale nič, nič, pán kolega, nerieši. Hovorili ste o slove „spravodlivosť“. Použijem definíciu spravodlivosti podľa vášho liberálneho filozofa Johna Rawlsa, o ktorom som napísal niekoľko kníh. Hovorí: distribúcia má byť v záujme tých najmenej zvýhodnených. Máte pocit, pán kolega, že druhý pilier je v záujme tých najmenej zvýhodnených? Dnes pán premiér použil tento zaujímavý údaj (poslanec Blaha ukázal do pléna plagát s údajmi o výnosnosti druhého piliera – pozn. red.), druhý pilier (ja som predtým použil, ospravedlňujem sa, že mínus 10 % výnosnosť), je tam mínus 11,68 % výnosnosť druhého piliera! V koho to je v záujme? No jedine v záujme DSS-iek, nikoho iného, pán kolega! 

Ďalšia vec: ten váš výrok, že „chudobní ľudia v prvom pilieri prispievajú na bohatých“. Pán kolega, ale to už fakt nemyslíte vážne. Tento výrok si spolu so svojou fotografiou vyveste na facebook, „share“-nite ho a vyriešite demografický problém Slovenska – lebo ľudia umrú smiechom. (Potlesk.) A posledná vec, ale to naozaj serióznejšie: súhlasím s vami s tou myšlienkou všeobecného základného príjmu. To je ľavicová myšlienka, s ktorou ako prvý prišiel Phillip Van Parijs, belgický filozof a nasledovali ho Claus Offe a ďalší ľavičiari. Je to zaujímavá myšlienka, len mám pocit, že vy to máte popletené... (prejav prerušený časomierou). 

Vážený pán kolega Štefanec, milo ste ma prekvapili, popravde, že ste skončili, náhle (poslanec Štefanec počas dvoch dní čítal mená ľudí, ktorí podpísali petíciu za zachovanie 9-percentného odvodu do druhého piliera, pozn. red.). Už som aj zabudol medzitým, čo som chcel povedať, ale skúsim si spomenúť. Takto: táto vaša forma obštrukcie sa mi zdá byť nedôstojná. Verím, že od nej odpustíte. Mal som aj niečo štipľavejšie na jazyku, ale tým, že nechcem nejakým spôsobom vás nabádať k tomu, aby ste pokračovali, tak si to odpustím a iba skúsim vecne. Pán kolega, tá otázka toho druhého pilieru a toho financovania toho prvého pilieru, ktorú ste v tej zmysluplnejšej časti otvorili, skúsim vám to vysvetliť na príklade rodiny. Predstavte si, že v rodine, do ktorej najviac peňazí prináša do rodinného rozpočtu otec, predstavte si, že otcovi zrazu dáme možnosť alebo otec si jedného dňa povie, že polovicu svojho príjmu bude dávať na svoj osobný účet. Myslíte, že tá rodina prežije? To je príklad toho rodinného rozpočtu, analógia je s tým prvým pilierom. Neprežije. V bežnej slovenskej rodine by do jedného dňa dostal otec panvicou po hlave. Stena by mu dala druhú. Od manželky. Pán kolega, toto si zaslúžite aj vy. Ďakujem.

Pán kolega Frešo, je to taký drobný paradox, že vy spomínate v súvislosti s dôchodkovou reformou latinsko-amerického hrdinu Che Guevaru a pritom vy ste si zobrali príklad od latinsko-amerického diktátora Pinocheta, pretože tá vaša reforma bola pinochetovská. To, čo my chceme, je vrátiť sa do zaužívaných západoeurópskych noriem. Pán kolega, naša reforma nás približuje k západnej Európe. Vaša nás približovala k Kazachstanu, Chile a podobným štátom, ako som už minule spomínal. Z hľadiska toho „socialistického videnia sveta“, čo vy stále spomínate, ja vám skúsim to socialistické videnie sveta dať do kontrastu s tým vaším pinochetovským. Predpoklad je ten istý: demografická kríza tu je a máme málo peňazí v dôchodkovom systéme. Teraz: čo chcú sociálni demokrati? Sociálni demokrati chcú viac rastu a viac solidarity, aby sme mali v solidárnom balíku viac peňazí na tých chudobných. Čo chcú pinochetovci, a teda vy? Chcú, aby tí bohatí mohli opustiť solidárnu sieť, aby bolo tým pádom menej peňazí na chudobných. Aký je z toho výsledok, pán kolega? Výsledok sociálno-demokratického projektu je, že bude mať možno bohatý človek ako pán Frešo, bude mať možno menej peňazí na dôchodku, možno o niečo menej, ale bude mať stále dosť. Dôležité je, že veľká väčšina ľudí, pekári, učitelia, sestričky, roľníci budú mať dôstojné dôchodky vďaka solidárnemu balíku. Výsledok podľa pinochetovského videnia sveta? Pán Frešo pôjde na dôchodku na cestu okolo sveta a drvivá väčšina Slovenska pôjde na dôchodok akurát tak do... domyslíte si kam. (Potlesk.)

Pán kolega Osuský, už ani nemám popravde moc chuť na vás reagovať, ale predsa len, jedna vec sa tu opakuje dosť často a je to taký historický blaf, veľká demagógia, že za Bismarcka priemerný vek dožitia bolo 48 rokov a ako ste povedali, odvtedy sa „drobátko“ zvýšil. No ale odvtedy sa drobátko zvýšili aj mzdy, pán kolega, že? Odvtedy sa drobátko zvýšil aj hospodársky rast, pán kolega, že? Odvtedy sa drobátko zvýšila aj produktivita práce, že? Ako, toto čo je za demagógiu? Toto naozaj: keby ste boli na vedeckej pôde, tak sa vám vysmejú, ale dobre. Ďalšia vec. Hovorili ste o štyridsiatnikovi, ktorý si nemá ako zarobiť na dôchodok. Ale celá tá vaša argumentácia spela k ospravedlneniu tretieho piliera, to znamená, keď niekto má pocit, že si nenašetrí cez štátny solidárny pilier, tak sa mohol komerčne pripoistiť a áno, vyzývajme ľudí k zodpovednosti. Ale povedzte mi, ako rieši ten váš chilský pinochetovský druhý pilier situáciu človeka, štyridsiatnika, povedzme, ktorý je zamestnaný ako lekár, ako sestrička, ako učiteľ, ako murár, ako pekár a zarába 400 euro? Však ten človek si nikdy nemôže našetriť. Ako ten druhý pilier rieši tú situáciu? Nijako, pán kolega. Jediní, komu rieši situáciu, sú tí najbohatší ľudia. Áno, tí si našetria aj viacej, ale keď odídu z toho prvého piliera, odrazu nebude na dôchodky práve tých murárov, pekárov a tak ďalej. Čiže tá logika mi tam nesedí. Navyše ten demografický vývoj - a to ste povedali správne - tá demografická kríza tu naozaj existuje. Zacitujem z Jana Kellera, českého sociológa: „Tento proces je objektívny, ale býva nadmieru dramatizovaný predovšetkým zo strany reprezentantov poisťovacích koncernov a veľkých bánk, ktorým ide o zníženie podielu štátu na zaistení dôchodkov, aby sa o to väčší priestor otvoril pre nich.“ Čiže, treba chápať aj túto zmienku o demografickej kríze do veľkej miery ako biznis. Otázka je, či ste tomuto biznisu naleteli...

Pán kolega Kuffa, ja nepochybujem o tom, že tvoje vystúpenie bolo úprimné a autentické, ale naozaj, pripomenulo mi to jedného gréckeho filozofa - Anaxagoras sa volal. A mal takú myšlienku, že „en panti panta“, všetko vo všetkom. Všetko so všetkým súvisí. No, napokon aj niektoré tie tvoje vyjadrenia súviseli s témou nejakým spôsobom, asi takým anaxagorovským, ale povedzme si na rovinu, že k téme to príliš nebolo. Predsa len však jedna pozitívna vec. Predtým tu pán Mihál varoval pred takými „zúboženými“ štátmi ako Nemecko a Francúzsko a tvrdil, aby sme si od nich nebrali príklad pri dôchodkovom systéme, lebo to dopadne zle, však všetci vieme, že v Nemecku a Francúzsku to je úplná katastrofa. A nepriamo odporúčal krajiny, ako je Chile, Kazachstan, Salvádor, kde majú tú slávnu reformu - samé slnečné štáty, úplne tam prekvitá blahobyt... Ale vy ste sa aspoň posunuli smerom do Európskej únie a odporúčate - Maltu. Gratulujem, je to rozhodne posun smerom k Európskej únii. Ďakujem.

(Článok bol pôvodne uverejnený na portáli www.noveslovo.sk.)